Nedávno bol autor oslovený, aby sa pripojil k výzve "Novinári za život". Napriek tomu, že s princípom - právo na život od počatia - absolútne súhlasí, pridať sa odmietol.
alibizmus
tie dôvody mi pripadajú iba akési virtuálne. faktom je, že sme tlačí homo a tzv. pro-choise agendu a schutzovi by sa veľmi ťažko písalo a vystupovalo opačným smerom. takže to hodnotím ako alibizmus :-(alibizmus...
odmietol. Z dvoch dôvodov. Po prvé, je absurdné, aby človek, ktorý má väčší priestor vysloviť slobodný názor než ktokoľvek, zaujímal stanoviská formou hromadných vyhlásení. Po druhé, nechce byť účastníkom tzv. kultúrnych vojen. potom aj nech autor laskavo prestane vnucovat svoje nazory prostrednictvom komentarov. dakujem(-e)Ale vnucuje, lebo Schutzman ma
mat pianom blokovane komentare a zrazu je tento clanok nejaka vynimka alebo co?Lebo Korzár
http://korzar.sme.sk/rubrika.a...toto ma fakt pobavilo:
"je absurdné, aby človek, ktorý má väčší priestor vysloviť slobodný názor než ktokoľvek, zaujímal stanoviská formou hromadných vyhlásení". Vacsiu kravinu som poslednych par dni nepocul. Je predsa uplne normalne, ze ludia, ktori su znami, vplyvni, maju pristup do medii, vyuzivaju "vacsiu vahu" svojho hlasu pri presadzovani agendy, o ktorej spravnosti su presvedceni. Je predsa mnozstvo pripadov peticii, do ktorych sa zapoja verejne zname osoby, novinari a podobne. Aky je rozumny dovod tvrdit, ze prave novinari maju byt tymi, kto nesmie zaujimat stanoviska k verejnym otazkam formou verejnych vyhlaseni? Maju robit vyhradne sukromne vyhlasenia? Alebo pan Schutz fajcil nieco silnejsie? Nic proti jeho nazoru, na ten ma plne pravo (mimochodom, verejne prejavenie nazoru p. Schutza v tomto komentari nie je v svojej podstate nic ine, nez verejne vyjadrenie nazoru inych novinarov v nom kritizovanom vyhlaseni), ale zjavne si myli pojmy s dojmami.Myslím, že pán Schutz
svojím postojom trochu podporuje polarizáciu spoločnosti. Spejeme totiž pomaly tam, kde sú napríklad USA. Tam sa bipolárna spoločnosť delí na dva tábory, ktoré majú prísne vyhranené postoje k rôznym témam a samostatné myslenie, ktoré môže v niečom súhlasiť s republikánmi a v inom s demokratmi, sa tam nenosí. Treba si však uvedomiť, že kompletnú a celú pravdu nevlastnia ani liberáli, ani konzervatívci. Cieľom ľudí by malo byť hľadanie skutočnej pravdy, bez politických predsudkov, šablón a stádového myslenia. Ja sa napríklad nemôžem považovať za konzervatívca, ani za liberála, lebo v niektorých prípadoch prípadoch súhlasím s liberálmi a v iných s konzervatívcami. Keby mali oba "tábory" viac pokory a odvahu pripustiť, že aj opačná strana môže mať v niečom pravdu, tak by sa naša spoločnosť vyvíjala určite lepším spôsobom. Pri hľadaní pravdy predsa nejde o boj dvoch prísne profilovaných skupín, ale o osobné hľadanie jednotlivca, o logickú, pragmatickú argumentáciu, atď... Pán Schutz tento problém vyriešil tak, že sa nepriklonil k iniciatíve, ktorú považoval možno za dobrú, ale chcel zostať nestranný a nepodporiť žiadnu stranu kultúrnej vojny. Ja zas preferujem taký postoj, že podporím projekt ktorý považujem za dobrý a neriešim z ktorej strany prichádza. Nemám problém podpísať petíciu za legalizáciu marihuany, rovnako, ako nemám problém bojovať proti potratom, alebo za predaj mlieka zo dvora. Je mi jedno, kto prináša návrh. Dobrú vec podporím bez ohľadu na to, či ju navrhuje Fico, Sulík, Radičová, Slota, Csáky, alebo svätý Peter. Netreba pozerať na to kto hovorí, ale čo hovorí. Pravda totiž nie je totiž nikoho vlastníctvom a aj najhorší zločinec môže vyjadrovať k niektorej veci názor, ktorý je sám o sebe dobrý, správny a hodný podpory.