Nedávno bol autor oslovený, aby sa pripojil k výzve "Novinári za život". Napriek tomu, že s princípom - právo na život od počatia - absolútne súhlasí, pridať sa odmietol. Z dvoch dôvodov. Po prvé, je absurdné, aby človek, ktorý má väčší priestor vysloviť slobodný názor než ktokoľvek, zaujímal stanoviská formou hromadných vyhlásení. Po druhé, nechce byť účastníkom tzv. kultúrnych vojen. (Po tretie, ale na poslednom mieste: S niektorými formuláciami, napr. "vďaka najvplyvnejším médiám sa o práve na potrat hovorí s úctou", sa nestotožňuje.)
Iste, vždy lepšia vojna kultúrna, než napr. o Gabčíkovo (hahaha). Obraz, ako vyzerá, si však môžete urobiť z minulého týždňa. O tzv. Dúhový pochod, ktorý sa udial v sobotu, práve zvádzajú zápas slovenskí konzervatívci s veľvyslaneckým zborom v Bratislave. Spor vedú o otázke, či ambasádori urobili správne, keď "gay pride" podporili, alebo prekročili svoje, hm, kompetencie. Toto nevyriešime. Podstatnejšie je vidieť, ako dve silne motivované skupiny, emočne nesmierne nabudené, diktujú konfliktnú agendu, ktorá rozdeľuje a jej jediným dopadom a obsahom je zvyšovanie hladiny nenávisti v spoločnosti (a špeciálne na internete).
Konzervatívci môžu namietnuť, že my tú agendu predsa nediktujeme. No. Odpor proti tzv. registrovaným partnerstvám je zbytočný. Asi miliónkrát väčšmi než úradné spolužitie párov rovnakého pohlavia rozkladá tzv. tradičnú rodinu (čo je korunný argument) štátny priebežný dôchodkový pilier. Miliónkrát. Minimálne. A tisíckrát väčšmi sociálny systém, a frontálny vpád štátu do súkromia... Dokonca ani adopcie, ktoré sa vnímajú ako ďalší krok (podaj palec....) a prekročenie prírodných zákonov, by nijako zásadne spoločnosťou neotriasli. Šlo by o zopár osvojení za rok. (Problematické sú deti, teda či by im bolo-nebolo lepšie v štátnych ústavoch...)
Samozrejme, udelenie výhod, čo štát dáva klasickému manželstvu, aj homosexuálnym párom, sa nedá nárokovať ako "prirodzené právo". Argument, prečo je vzťah muža a ženy jedinečný, je evidentný a nezvratný. Nie je však dôvod na argumente bazírovať. Prečo? Pre konflikt? Keď politici aj tak rozdávajú nové a nové "práva" dínom-dánom? (Najnovšie aj garancie vo fondoch sú, podľa niektorých, už "získané právo".) Prečo práve tu taká ostražitosť? Lebo homosexuáli? To, čo vzbudzuje väčší odpor než samotné požiadavky - hoci si to neuvedomujeme - je agresívne, neznášanlivé vedenie diškurzu aktivistami a vôbec ľavicou, kde napádajú, zosmiešňujú hodnoty väčšinovej spoločnosti, a podsúvajú intoleranciu či "fóbiu", hoci ide iba o odstup, nezáujem či nevôľu pochopiť, že sexuálna orientácia je dôležitá vec. Nie je. To, že homosexuálni lídri sledujú akúsi spoločenskú revolúciu na svoj obraz, povedzme dekonštrukciu tradičnej morálky, nie je argument, aby im štát nedal papier, ak im na ňom záleží. Nemusí to byť "manželstvo", len papier. Ani tie privilégiá, ktoré majú manželia, nie sú "prirodzené", ale odhlasované vo voľbách. V horšom prípade ani to nie.
Isteže, interrupcie, od ktorých sme začali, sú tisíckrát vážnejšia kauza než homosexuáli, ktorým sa nikdy v histórii zemegule neviedlo tak dobre ako dnes. Je to však zápas tých istých skupín tými istými emóciami, do ktorého sa prihlásiť, zaradiť, vstúpiť je problém, i keď ide o správnu vec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
