textom: „Budem tam skôr, ako povieš čučoriedkový koláč." Mám to nastavené ako šablónu. Správa poslaná.
Otváram dvere a identifikujem tváre. Po chvíli zbadám jeho. Neubránim sa veľkému rozpačitému úsmevu. Som ako otvorená kniha, aj čašník ma prečíta za tri sekundy. Cítim sa akoby som to mala napísané na čele. Čerstvo zaľúbená. Plná eufórie.
Má na sebe prúžkovaný sveter. Keď som ráno stála pred skriňou, padol mi zrak aj na moje nové šaty s prúžkami. Ešte šťastie, že som si to rozmyslela. To by sme tu sedeli ako dvaja súrodenci. Objednávam si biele suché, on červené. V duchu ďakujem Bohu, že si neobjednal pivo ani whisky. Dobré znamenie, hovorím si.
Richard je krásny. Taký, akého som vždy chcela. Vysoký, tmavé vlasy a iskra v oku. Toto je naše tretie stretnutie. Cítim sa na šestnásť. Motýle v bruchu a nervozita. Ako skúsená tridsiatnička ostávam prekvapená. Sú to roky, keď som niečo takéto cítila. Neznesiteľná krása prvých stretnutí.
Kde toľko si?
Náš rozhovor plný nedôležitých slov preruší môj mobil. Nová správa. „Kde toľko si? Čakám ťa doma. Sľubujem, že dnes sa už nebudeme hádať." Zamrazí ma. Už dve hodiny som ani nepomyslela na Jakuba. Ráno, keď odchádzal z domu, sme si nepovedali ani ahoj. Ani dobré ráno.
Ani neviem, kedy nám to začalo škrípať. Asi keď som začala vidieť za horizont nášho vzťahu. A možno sa to zmenilo tými jeho dlhými pracovnými cestami do Londýna. Spočiatku som ich nenávidela. Strašne mi chýbal. Teraz sa ich každý mesiac neviem dočkať.
Pocítim výčitky svedomia. Na chvíľu. Sedím tu s očarujúcim vtipným mužom a ten môj ma doma čaká. Dilema. Mám sa postaviť a odísť? Ale čo by bolo doma? Zase len nepochopenie a výčitky. Porovnávam. Úžasný večer s Richardom alebo hľadanie riešenia vzťahu, ktorý sa rúca? Odpíšem mu sms: „Budem trochu meškať. Kolegyňa má narodeniny." A objednávam si ďalší pohár vína.
Bez nadhľadu
Neviem, či ma viac opíja to víno alebo komplimenty. Usmieva sa. Viem, že sa mu páčim. Nemusí to hovoriť. No hovorí. Rozpaky narastajú. Napätie medzi nami sa dá krájať. Rozmýšľam, čo bude ďalej. Mám to risknúť a skúsiť to s ním? Nechať plávať svoj trojročný vzťah? Priťažká otázka na túto večernú hodinu. V hlave mi znejú desiatky rád: Choď domov! Len sa nenechaj pobozkať. Buď nad vecou!
Napriek tomu strácam nadhľad. Nič nie je krajšie a silnejšie ako prvé stretnutia. S Jakubom sme boli na prvom radne v kine. Dávali nejaký nemecký film. Pamätám si z neho len úvod. Potom sme šli do podniku, odtiaľ do ďalšieho, až kým nás nevyhodili aj z posledného. Nechcelo sa nám rozdeliť a tak sme sa prechádzali po meste až do svitania. Pekná spomienka. Usmejem sa. Prvýkrát nie kvôli mužovi oproti.
Ako Richard rozpráva o svojej práci, nahlodajú ma pochybnosti. Čo to robím? Vymením svoj vzťah za pekné dobrodružstvo? A čo so všetkým, čo som doteraz do vzťahu investovala? Vyjde to nazmar? Pomaly triezviem. Prestávam flirtovať. Ospravedlním sa. Hovorím, že ráno skoro vstávam. Trochu zaskočený ma odprevádza. Hovorí, že sa cítil skvelo a že zajtra zavolá.
Výčitky
Otváram dvere malého bytu. Je ticho a tma. Vojdem do spálne, Jakub už spí. Keď spí, je najkrajší. Cez žalúzie dopadá na jeho pokojnú tvár pouličné svetlo. Pekný obrázok. Idem do kuchyne. Je po polnoci, no ešte sa mi nechce spať. Výčitky svedomia sú neúprosné. Rozsvietim si v kuchyni a sadám si za stôl. V mojej šálke je kakao. Ako každý večer. Rituál pred spaním. Pripravil mi ho on. On už spí, no kakao ma čaká. Ešte je teplé. Je to akoby mi rúžom napísal na zrkadlo v kúpelni Ľúbim ťa. Neviem potlačiť dojatie. A výčitky. Čo z toho je silnejšie?
Pijem ho a pozerám na chladničku. Máme na nej fotku z vlaňajšej dovolenky v Grécku. Vyzeráme na nej tak šťastne. Nemohlo sa to všetko predsa stratiť. Ako naša batožina na ceste späť. V hlave mi víri priveľa otázok.
Keby som čítala knihu alebo pozerala film, kde by mala hrdinka takú dilemu, fandila by som novému vzťahu. Bezhlavo a vášnivo sa oddať novým podnetom. Novým láskam. V živote však nie som taká odvážna ako vo fantáziách. Rozcitlivená náhlym teplom domova, ktorý sme si vybudovali, sa pritúlim k Jakubovi. Dám nám ešte šancu. Pokúsim sa zabudnúť na Richarda a na jeho elektrizujúcu blízkosť. Aspoň do najbližšieho rána.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
