dľovanie nášho územia.
Koncom minulého a začiatkom súčasného letopočtu ťažili rudu Kvádi a Kelti. Oni položili základy baníctva na Slovensku a od nich poznatky preberali Slovania, ktorí toto územie začali osídľovať už v prvých storočiach a najviac sem prichádzali v 6. - 8. storočí. Stredné a východné Slovensko malo bohaté zásoby najmä zlata, striebra, ortute, antimónu, olova, železa a iných kovov.
Baníctvo lákalo kolonistov
Už pred príchodom nemeckých kolonistov do Uhorska bola na tomto území rozvinutá banská činnosť v okolí Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Kremnice, v Slovenskom rudohorí, v okolí Popradu a v Slanských vrchoch. Slovensko sa preslávilo po celom svete náleziskami rúd, ale aj banskou technikou a technológiou. Vrchol baníctva bol v stredoveku a začiatkom novoveku. V ťažbe zlata, striebra a medi sa Slovensko preslávilo po celom svete. Zásoby rúd sa postupne vyčerpali a na mnohých miestach zanikla aj banská ťažba. Z bohatých sa stali chudobné lokality Slovenska - Hnilecká dolina, stredný Spiš a miesta v Slanských vrchoch.
Po baníctve aj v našom okolí sa zachovali niektoré banícke názvy - Zlatá Baňa, Soľná Baňa, Červenica pri Prešove, Banské, Zlatník, Zlaté, Rudník a iné. Do roku 1200 bola povrchová ťažba a až potom sa začalo ťažiť pod zemou. Ťažba medi a cínu v Arménsku bola známa v roku 2880 pred n. l. Zliatina bronzu mala hromadný nástup v r. 1900 a železa 700 rokov pred n. l. Prvé importované železo u nás pochádza z roku 1450 tiež pred n. l., ale prvé železo sa u nás začalo zhutňovať v 7. - 8. storočí pred n. l. Medzi archeologickými nálezmi sa našli prvé primitívne pece na zhutňovanie železa a zvyšky železnej strusky v Ostrovanoch a na Hradovej hore pri Šarišských Sokolovciach.
Najznámejšie náleziská
V Slanských vrchoch pri Prešove bola známa ťažba kamennej soli, antimónu, olova, ortute, zlata, striebra a iných kovov. Začiatky ťažby antimónu na Slovensku siahajú do 16. storočia. Medzi najznámejšie náleziská takýchto rúd na prvom mieste bolo Spišsko-gemerské rudohorie pri obci Čučma, potom v Nízkych Tatrách. Tretie bolo pri Pezinku a na štvrtom mieste v Slanských vrchoch pri obci Zlatá Baňa. K opätovnej ťažbe antimónu došlo pri Zlatej Bani v roku 1840 zásluhou firmy „Ludvík von Corzana" a tá pretrvávala až do zániku firmy v roku 1875. Kutacie práce sa znovu uskutočnili v roku 1916 a s ťažbou začala firma „Antimónové banícke a hutnícke závody", ktoré s ťažbou skončili v roku 1940 pre neefektívnosť ťažby. Okrem antimónu sa získavalo aj zlato a olovo.
Známa bola aj ťažba olova na Slovensku, ktoré sa získavalo predovšetkým pri zhutňovaní strieborných rúd v Banskej Štiavnici, Smolníku, Gelnici, Zlatej Idke a pri Zlatej Bani. Táto ťažba nadobudla na svojej dôležitosti v 17. a 18. storočí, keď sa olovo stalo dôležitou surovinou pre zbrojárenský priemysel na výrobu guliek do strelných zbraní. Pri Zlatej Bani sa okrem olova získavalo zlato aj antimón.
Športové ryžovanie
Bližšie vysvetľovať dôležitosť ortute azda netreba. Jej významným producentom v podobe rumelky bola obec Červenica pri Prešove. Najstaršia písomná zmienka o tejto ťažbe pochádza z roku 1568, keď banská ťažba v Červenici patrila k najstarším na Slovensku. Približne kilometer od Dubníka bol v rokoch 1959 - 1980 uskutočnený ďalší geologický prieskum a našli sa tam ďalšie zásoby ortute. Po tejto ťažbe sa zachovali staré a dnes opustené šachty.
Baníckym spôsobom sa v Soľnej Bani pri Prešove ťažila kamenná soľ. Jej začiatky siahajú do roku 1571, keď sa soľ ťažila vo vyhĺbenej šachte Leopold. Ťažilo sa tam až do osudnej noci z 20. na 21. februára 1752, keď príval vody zo stropu zatopil opustenú šachtu Leopold. Vodu potom odčerpávali v kožených vreciach zavesených na lane gapľa. Odvtedy sa soľ získava varením vo varniach.
Preferované baníctvo po roku 1989 prestalo byť populárne. Po ňom sa pre dnešnú dobu zachovalo už len športové ryžovanie zlata na Delni pri Zlatej Bani.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
