o deje. Tá správna otázka znie: ako dlho vlastne alkoholu trvá, než sa "dostane" do mozgu (teda než ho mozog takpovediac zacíti).
Získať presnú, vedeckú odpoveď na túto otázku sa pokúsili, pracovníci univerzitnej kliniky v nemeckom Heidelbergu. Tí na dobrovoľníkoch (no, zrejme o nich nemali núdzu) pomocou magnetickej rezonančnej spektroskopie (MRS) vyšetrovali, po akej dobe od požitia alkoholu sa prejavia zmeny v činnosti mozgu. Dobrovoľníci, ležiaci v prístroji, sa "slamkou", dlhou 90 cm, napájali alkoholom. Výsledky meraní ukázali, že už šesť minút po požití takého množstva alkoholu, ktoré zodpovedá približne trom pohárom piva alebo dvom pohárom vína (to je 0,5 až 0,6 promile alkoholu v krvi), nastali prvé zmeny v mozgových bunkách. Doteraz boli takéto údaje k dispozícii len zo štúdií na zvieratách.
Výsledky štúdie boli publikované v odbornom časopise Journal of Cerebral Flow and Metabolism. Mozog veľmi rýchlo reaguje na alkohol. "Naša štúdia po prvý raz ukázala, že mozog sa takpovediac prepne a namiesto glukózy začne na získavanie energie využívať produkty rozpadu alkoholu", povedal Dr. Armin Biller z oddelenia neurorádiológie heidelberskej kliniky.
Škodlivé účinky alkoholu sa tiež začínajú prejavovať rýchlo. Počas experimentu sa koncentrácia látok, ktorým sa pripisuje ochranný účinok na bunky, začala s rastúcou koncentráciou alkoholu znižovať. Znížila sa aj hladina cholínu, ktorý je súčasťou bunkových stien. "To pravdepodobne poukazuje na to, že vplyvom alkoholu sa mení zloženie bunkových stien," povedal Dr. Biller.
Škodí však mozgu akákoľvek konzumácia alkoholu? "Posuny v látkovej výmene mozgu po striedmom požití alkoholu zdravými ľuďmi sú úplne reverzibilné, ako ukázali kontrolné vyšetrenia deň po experimentoch," tvrdí Dr. Biller. Lekári však predpokladajú, že schopnosť mozgu zotaviť sa z účinkov alkoholu s rastúcou konzumáciou alkoholu klesá, resp. úplne zanikne. Na spomenutej štúdii sa podieľalo osem mužov a šesť žien, ktoré počas ležania v tomografe požili definované množstvo alkoholu. Počas ďalších štúdií sa vedci pokúsia zistiť, čo sa odohráva v mozgu, keď máme "opicu", a ktoré látky, obsiahnuté v alkohole, spôsobujú tento nepríjemný stav.
Možno ešte dodať, že Univerzitná klinika v Heidelbergu je jedným z najväčších a najrenomovanejších medicínskych centier v Nemecku. Na klinike a fakulte pracuje približne 7 000 ľudí. Klinika (vlastne súbor 40 kliník) má 1 600 postelí a ročne sa na nej ambulantne alebo stacionárne lieči okolo 500 000 pacientov. Medicínu študuje v Heidelbergu približne 3 100 nádejných lekárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
