Kontrolórov vo vodárňach upútal rozdiel v platoch vedenia a ostatných pracovníkov

Denník Korzár vám každý deň prináša najzaujímavejšie informácie a najčítanejšie správy nášho webu o aktuálnom dianí najmä na východnom Slovensku.

Koľko zarába vedenie vodární? Kontrolóri hovoria o kontraste k zamestnancom

Košické sídlo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

KOŠICE. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vďaka svojej vlaňajšej kontrole vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) čiastočne odkryl niektoré doteraz neznáme informácie z jej vnútra.

Z protokolu o výsledkoch kontroly sme sa napríklad dozvedeli, ako sa prideľovali ročné prémie riadiacim pracovníkom firmy, ktorej akcionárom je 768 miest a obcí takmer výlučne z východu.

Kontrolóri sa venovali aj popisu štandardných ekonomických ukazovateľov. Trebárs priemerná mzda vo VVS zaostávala podľa nich až do roku 2020 za úrovňou miezd v danom odvetví. V roku 2019 medziročne vzrástla o 3,79 a v roku 2020 o 6,01 percenta, keď dosiahla výšku 1 093,20 eura (v hrubom). Percentuálne narástli mzdy viac v závodoch ako na generálnom riaditeľstve.

„Na druhej strane priemerná mzda v rámci generálneho riaditeľstva bola v sledovaných rokoch takmer o tretinu vyššia,“ píše sa v protokole s tým, že v kategórii robotníci zaostávala ešte výraznejšie, keď dosahovala 65 percent priemernej mzdy v kategórii technicko-hospodársky pracovník (THP).

Viac sa o odhaleniach kontroly NKÚ a stanoviskách vodární k nim sa dozviete z článku Petra Jabrika.

Foodbloger o výroku župana Trnku: Je hlúposť, že mimo Košíc sa nedá slušne najesť

Dragan Stojakovič. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

KOŠICE. Na sociálnej sieti ho sleduje vyše 22-tisíc ľudí. Vraví, že keď sa chystá zverejniť nový tip na dobré jedlo z nejakej reštaurácie, radšej ju na to vopred upozorní, aby sa pripravili, že potom môžu zrazu čeliť väčšiemu náporu jeho priaznivcov.

Tvrdí, že pri platených spoluprácach si dáva veľký pozor, vždy odporúča len jedlo a podnik, s ktorými je úplne stotožnený, a nikomu nerobí reklamu iba preto, že ho ako známeho dlhoročného gastro experta sami pozvú, aby k nim prišiel niečo ochutnať.

Dragan Stojakovič v podcaste s Janou Ogurčákovou prezradil aj to, aké jediné jedlo nezje, ktorú tresku má radšej, ako sa z jeho záľuby stal full-time job, ako sa mení naša gastro scéna a vrátili sa tiež ku kontroverznému výroku predsedu Košického samosprávneho kraja.

Policajti kilometre chytali opitú ženu bez vodičáku. Bol to adrenalín, povedala

(zdroj: Ilustračné - PZ SR)

KOŠICE. Väčšina vodičov po výzve polície, aby zastali, presunie nohu z plynového pedála na brzdový. Z času na čas sa však stane, že vodič sa rozhodne inak. Zvýši rýchlosť a snaží sa uniknúť.

Takto spočiatku v piatok večer vyzeral aj pokus zastaviť Škodu Octavia, o ktorej dostali policajti hlásenie, že ju asi šoféruje opitý vodič.

Hliadka si na škodovku počkala na hlavnej križovatke v Šaci, no auto sa jej vyhlo a pokračovalo v smere von z Košíc. Nasledovala naháňačka, pri ktorej mali dve vozidlá polície zapnutý maják aj sirénu.

Ako celý prípad dopadol, prezradí Róbert Bejda.

Už to nebol nehodový úsek, ale stala sa ďalšia tragédia. Znížia tam rýchlosť

Zo sedemdesiatky na problematickom úseku bude päťdesiatka. (zdroj: Jana Otriová)

ĽUBIŠA. Na nebezpečnom úseku cesty medzi obcami Kochanovce a Ľubiša v Humenskom okrese, kde nedávno pri dopravnej nehode vyhasli tri mladé ľudské životy, obmedzia rýchlosť. Rozhodli o tom kompetentní na spoločnom stretnutí. Starostovia susedných obcí si myslia, že by to na začiatok mohlo pomôcť.

Polícia úsek ako nehodový hodnotila od 1. októbra 2020 do 31. marca 2021. V súčasnosti tomu už tak nie je, keďže na danom úseku v roku 2021 neevidovala žiadnu nehodu a v roku 2020 sa stala jedna s následkom usmrtenia.

Nedávna tragédia však primäla kompetentných opäť otvoriť tému dopravno-technického riešenia úseku. Aké zmeny pracovné stretnutie prinieslo a ako ich hodnotia starostovia okolitých samospráv, zisťovala Jana Otriová.

Dávame prácu Ukrajincom, potenciál Rómov nevyužívame, vraví splnomocnenec Hero

Splnomocnenec pre rómske komunity Ján Hero (úplne vpravo) na februárovej návšteve východného Slovenska. (zdroj: FB/Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity)

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero s poslancom Európskeho parlamentu Petrom Pollákom (OĽaNO) navštívili obce východného Slovenska, v ktorých sa oboznámili so situáciou marginalizovaných rómskych komunít.

Hero navštívil napríklad aj obec Toporec v Kežmarskom okrese. Podľa posledného Atlasu rómskych komunít tam v roku 2019 žilo 1 965 obyvateľov a z toho takmer 70 percent Rómov. Všetci obyvatelia využívajú verejný vodovod, kanalizáciu a je tam aj stopercentná dostupnosť elektrickej siete. V prístupe starostu i samosprávy je v Toporci podľa splnomocnenca maximálna snaha o inklúziu a aj zo strany Nerómov vidí, že starostovu prácu rešpektujú.

Na dojmy z návštevy obcí na východe, problémy, ktoré rómske komunity trápia, a ich možné riešenia, ale aj na vysokú úmrtnosť Rómov počas druhej vlny pandémie sa ho pýtala Lenka Haniková.

Šéfka prešovského PKO ide po roku na materskú, za mail poslancom čelila kritike

Riaditeľka PKO v Prešove Barbora Rusiňáková. (zdroj: Michal Ivan)

PREŠOV. Takmer po roku od vymenovania do svojej funkcie nastupuje riaditeľka Parku kultúry a oddychu (PKO) Barbora Rusiňáková na materskú dovolenku.

Zastupiteľstvo menovalo do funkcie štatutárneho zástupcu riaditeľa Rastislava Pažina.

V rozprave zaznela aj kritika voči rozposlaniu mailov poslancom.

Čoho sa spomínané emaily a výhrady voči nim týkali, kto je Rastislav Pažin a kam aktuálne smeruje prešovské PKO, zhrnul Michal Ivan.

Mestskí policajti zachránili trojmesačné bábätko. Mame ho museli vziať

Ženu našli policajti v tejto budove. (zdroj: MsP Košice)

KOŠICE. Mestskú políciu (MsP) Košice požiadal odbor kriminálnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky o vypátranie hľadanej ženy s trvalým pobytom v Košiciach.

Hliadke MsP zo stanice Západ sa to napokon podarilo, ale žena nebola sama.

Kde hľadanú ženu našli a prečo jej odobrali dieťa, sa dočítate v článku Róberta Bejdu.