Aj tento víkend vám prinášame kvalitné čítanie k dobrej káve - zaujímavé príbehy, rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi a reportáže, ktorým si môžete spestriť voľné chvíle.
Ruka či dva týždne života?
Nikola je mamou dvoch dcér. (zdroj: Archív N.Ž.)Nešťastné udalosti spravidla nechodievajú po jednej. Zvyčajne sa ešte aspoň jedna pridá, bohužiaľ.
Keď mala Nikola zo Spiša desať rokov, spadla zo stromu a zlomila si kľúčnu kosť. Bol to nepríjemný pád, ale spočiatku sa zdalo, že ide o klasickú zlomeninu, ktorá sa o pár týždňov vylieči a zostane spomienkou.
Ale všetko sa zvrtlo inak. Dievčatku v tom mieste počas mesiaca narástol nádor a rodičia dostali na výber. Buď ich dcéra príde o ruku alebo jej zostanú len dva týždne života a zomrie. Nasledovala amputácia.
Nikola je dnes dospelá, žije plnohodnotný život, má utešenú rodinu a prácu, po ktorej túžila. Prečítajte si rozhovor s touto silnou ženou od Lenky Hanikovej.
Ľútosť im nepomôže, treba ich prijať
Svoju zručnosť cibria deti aj v školskej dielni. (zdroj: archív školy)Často k nim pristupujeme s predsudkami.
Ak vidíme dieťa s akýmkoľvek postihnutím, ako prvé nás prepadne ľútosť. Je to pochopiteľné.
Ale ak mu chceme pomôcť, ak chceme, aby sa čo najviac zaradilo do bežného života, ľútosť nepomôže.
Deti s autizmom, rôznou formou mentálneho postihnutia či Downovým syndrómom toho dokážu viac, než si myslíme. Je však dôležité, aby dostali dobré základy. A tie im popri rodičoch dajú najmä špeciálni pedagógovia, ktorí sa im systematicky venujú, poznajú ich silné aj slabé stránky a vedia, ako si poradiť s rôznymi problémami.
Stále viac sa však hovorí aj tom, že žiakom s hendikepom by pomohlo, ak by boli integrovaní medzi zdravými rovesníkmi. Odborníci s dlhoročnými skúsenosťami však majú k tejto myšlienke aj výhrady.
O tom, aké má toto riešenie úskalia, ako hendikepované deti zvládli uplynulé mesiace núdzového stavu, a aj o tom, čo všetko dokážu a aké problémy ich čakajú po skončení škôl, si prečítajte v rozhovore s riaditeľkou špeciálnej školy, ktorý pripravila redaktorka Daniela Marcinová.
Boli ukážkou šikovnosti starých majstrov. Dnes sú smutným svedectvom nezáujmu
Betlanovský kaštieľ volajú miestni aj Korunky. (zdroj: TASR)Kaštieľ v Betliari patrí zaručene k najnavštevovanejším a najobdivovanejším pamiatkam tohto druhu na východe Slovenska.
Mieria tam aj zahraniční turisti a všetci sa rovnako kocháme pohľadom na architektúru, vybavenie, exponáty či starodávny park a popri tom si kladieme otázku, či by podobných historických skvostov nemohlo byť viac.
Nuž, mohlo by, keby...
... keby pred rokmi ktosi neurobil sériu zlých rozhodnutí.
Komunisti po februári 1948 likvidovali symboly triedneho nepriateľa a ich honosné sídla premenili na sklady poľnohodpodárskych družstiev či rôzne zariadenia. O ich priebežnú obnovu sa, pochopiteľne, neusilovali.
K zlepšeniu nedošlo ani po novembri 1989, a tak nám teraz v dedinách stoja nemí a hlavne polozbúraní svedkovia rokov minulých.
Koľko kaštieľov na Slovensku máme a koľko z nich je zdevastovaných? Aj to si môžete prečítať v článku o kaštieľoch so smutnými osudmi.
Problém môže spôsobiť aj pár kameňov a konárikov
Voda z upchatej fontány opustila svoj bazén. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)V horúčavách neprinášajú potešenie a osvieženie len ľuďom. Fontány veľmi priaznivo vplývajú aj na klímu v mestách, ktorá je čoraz horšia.
Málokto však vie, ako taká fontána funguje, čo sa deje v jej podzemí a ako ľahko sa môže dostať do veľkých problémov.
Dokonca ich môžu spôsobiť malé decká.
Rozprávať by o tom vedela, ak by teda vedela rozprávať, jedna košická fontána.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jej je vlastný bazén primalý, a tak sa rozhodla expandovať a podmanila si aj priestor okolo neho. No nie je to tak.
V článku Kataríny Gécziovej sa dozviete, o akú poruchu išlo, čo a kto býva častým problémom fontán a ako sa mestský podnik stará o ich opravu.
Konečne spievali naživo a dokonca pred divákmi
Peter a Miroslav Dvorskí prišli do Košíc kvôli bratovi Jarovi. (zdroj: Joseph Marčinský )Uplynulý rok by sa pokojne mohol nazvať aj rokom zrušených osláv.
Kvôli covidu padali jubilejné párty a posedenia ako jesenné hrušky. Nikto rozumný predsa nechcel riskovať zdravie svoje či svojich blízkych. A tak sa päťdesiatky, šesťdesiatky, zlaté svadby a iné oslavy odkladali, ako sa hovorí, na lepšie časy.
V podobnej situácii sa ocitli aj dve operné stálice Štátneho divadla Košice.
Jaroslav Dvorský mal šesťdesiat rokov vlani v apríli a jubileum chcel osláviť aj narodeninovým koncertom na divadelnom javisku. Ako hosťa plánoval pozvať kolegyňu Táňu Paľovčíkovú Paládiovú.
Pandémia napokon všetko zariadila inak. Jaro oslavy odložil, medzitým okrúhlu päťdesiatku oslávila aj Táňa a napokon sa im pred pár dňami podarilo čosi, o čom snívali dlhé mesiace. Obidva svoje sviatky oslávili na javisku a dokonca pri tom boli aj diváci.
Ako narodeninový koncert prežívali a ako ho zhodnotil Jarov starší brat Peter? To všetko si prečítajte v reportáži priamo z divadla.
Ak sa vám newsletter Víkendové čítanie Korzára páči, jedným klikom sa môžete prihlásiť na jeho odber , ako aj na odber našich ďalších newsletterov Denný newsletter Korzára , Výber redakcie Korzára , Podcasty Korzára a Košický Korzár Večer .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
