VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Slovo kaštieľ sa odvodilo od talianskeho castello. Je to typ stavby, ktorý vznikol v Taliansku v období renesancie a obľúbila si ho aj šľachta žijúca na našom území.
Z hradov na vysokých bralách sa začala sťahovať do menej opevnených sídiel na rovine a kaštiele sa stali akýmsi spôsobom reprezentácie ich spoločenského postavenia a majetku.
Pýšili sa architektúrou, zariadením, na vybudovanie krásnych parkov si volali uznávaných odborníkov.
Nechceli rozumieť hodnote
Viaceré stratili svoj lesk už počas prvej Československej republiky, avšak najväčšiu ranu im zasadil komunistický režim po roku 1948.
„Kaštiele majiteľom znárodnili, takže tí už na ne nemali žiadny dosah. Navyše, pre režim to bol bývalý majetok triedneho nepriateľa, ktorého bolo potrebné spacifikovať. Prezentovalo sa to ako zadosťučinenie, že sa konečne majetok elity dostane do spoločného vlastníctva všetkých pracujúcich, no v mnohých prípadoch správcovia nového majetku nerozumeli a z ideologických dôvodov nechceli rozumieť hodnote, ktorá im bola zverená,“ vysvetlila v rozhovore pre SME fotografka Jana Šturdíková, ktorá sa téme kaštiele na Slovensku podrobne venuje.
Vo svojej prvej knihe zvečnila sto schátraných kaštieľov a teraz pracuje na novom rozšírenom vydaní, kde bude 120 kedysi krásnych, dnes zdevastovaných stavieb.
Aby komunisti dostáli svojim predsavzatiam zničiť akékoľvek symboly triedneho nepriateľa, kaštiele sa po „Víťaznom februári 1948“ zmenili na sklady, sýpky či garáže poľnohospodárskych strojov. V mnohých sa usídlili školy, internáty, či ústavy pre hendikepovaných. „
Po druhej svetovej vojne bol nedostatok budov a kaštiele sa využili na hocičo, čo bolo práve potrebné,“ skonštatovala Jana Šturdíková.
A keďže komunisti radšej investovali do nových stavieb a nie do rekonštrukcie týchto „feudalistických symbolov“, kedysi architektonicky hodnotné stavby chátrali.
Rabovanie a rozkrádanie
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
