Ani tento víkend na vás redakcia denníka Korzár nezabudla a pripravila pre vás výber článkov, ktoré prinieslo uplynulých sedem dní.
Tipy pre vás zostavili editori a redaktori, ktorí vybrané články predstavujú aj komentujú.
Želáme vám pohodové víkendové čítanie, hoci vo výbere nájdete i vážne témy.
Tipy redakcie Korzára za uplynulý týždeň
- Darovali by ste vzácnosť neopísateľnej hodnoty?
- Košice môžu dostať zelenú v zelenej téme
- Dnes by sa mohli od stavbárov z monarchie učiť
- To bola trochu iná škola
- Dobrý sluha, zlý pán
- Čím viac hovorcov, tým viac úrad
- Duč môže Varehovi závidieť. Ten si už svoje odsedel
- Trýznenie Levočanov sa konečne skončilo
- Prekáža im hluk? Nech sa odsťahujú. To vážne?
- Vodiči, pozor na šok pri vjazde do dedinky
- Keď sa pošta zabudne v minulosti, aj triesky lietajú
- Podcast
Tip Anny Novotnej
Darovali by ste vzácnosť neopísateľnej hodnoty?
Predstava, že sa našim blízkym niečo stane a my o nich prídeme, je taká strašná, že ju cielene vytesňujeme. Nechceme myslieť na to, čo by bolo keby... V ideálnom svete by sme boli so svojimi najdrahšími zdraví, šťastní a spokojní.
Ideálny svet však neexistuje.
Čo by ste robili, ak by vás lekár zavolal a povedal by vám tieto dve zásadné veci:
Citlivo, no realisticky by vám vysvetlil, že zdravotný stav vám drahého človeka je po mozgovej smrti beznádejný.
A zároveň by ste sa dozvedeli, že niektorý z jeho orgánov je vhodný na darovanie a môže zachrániť život inému človeku.
Možno by to bol otec rodiny, ktorý už príliš dlho čaká na novú obličku, či niečia dcéra, ktorá by zomrela bez nového zdravého srdca...
Ako by ste reagovali?
V Európskej únii sa pred rokmi v rámci Eurobarometra robil prieskum. Na otázku, či ste niekedy v rodine diskutovali o darcovstve orgánov, áno odpovedalo 40 percent Európanov, na Slovensku to bolo 29 percent.
A pritom stačí málo, len sa spýtať samého seba: Čo by som robil, ak by moje dieťa či životný partner potrebovali transplantáciu? Ako veľmi by som bol vďačný za darcu, ktorý by mu zachránil život?
Transplantačné centrum košickej Univerzitnej nemocnice L. Pasteura vlani urobilo do šesťdesiat transplantácií obličiek, čo je číslo naozaj slušné. Primár tohto oddelenia Ľubomír Beňa je zároveň prezidentom výboru Slovenskej transplantologickej spoločnosti aj členom Transplantačnej komisie ministerstva zdravotníctva a ako hovorí, u nás sa v rodinách často rozprávame o akciách v supermarkete, ale toto nerozoberáme.
Najmladší darca bol 10-dňový novorodenec, jeho srdce zachránilo život chlapca v Bologni Čítajte Tipy Kataríny Gécziovej
Košice môžu dostať zelenú v zelenej téme
Košice sa už hrdili všelijakými titulmi. Mesto kultúry, športu či dobrovoľníctva. Žiaden z nich však nemal také dosahy na reálny život Košičanov ako práve ten, o ktorý sa metropola východu chystá zabojovať.
Európske hlavné zelené mesto v roku 2023 môže výrazne prispieť ku kvalitnejšiemu životu v meste. Želal by si to každý - viac parkov, zelene, stromov, vodných plôch či fontán, čistejší vzduch.
Najmä v čase pandémie, kedy sa naša krajina uzatvorila sama do seba, si uvedomujeme, aké dôležité je prostredie, v ktorom žijeme.
Košice majú pred sebou dlhú cestu. Ak aj náhodou v boji o tento, nazvime to "environmentálny titul", mesto uspeje, neznamená to, že sa v metropole východu začnú sypať zelené projekty.
Je to len začiatok cesty k tomu, aby radnica mohla formovať ďalšie nápady a žiadať o prípadné financie na projekty.
Všetci by sme si želali, aby možný titul po roku 2023 neostal len na papieri.
Košice sa začínajú meniť. Chcú byť zelenšie a ekofriendly Čítajte Dnes by sa mohli od stavbárov z monarchie učiť
Vlakové spojenie Košice - Žilina patrí medzi jedno z najvýznamnejších na Slovensku.
Stavalo sa ešte za čias Rakúsko - Uhorska a v tom čase išlo o mimoriadnu udalosť. Určite rovnakú, akou by bola aj dnes, keby sa súčasné železnice rozhodli investovať miliardy do výstavby nejakej novej trate.
Je to už 150 rokov, čo sa začala stavať Košicko-bohumínska magistrála. Táto pokroková výstavba priniesla obrovský priemyselný rozmach pre celé severné Slovensko.
Stavbári dostali pomerne šibeničný termín, trať mala byť hotová do šiestich rokov. To sa zdá byť aj na dnešné pomery, kedy je dostavba diaľnice Košice - Bratislava ešte stále v nedohľadne, pomerne odvážny plán, ale nebol nerealizovateľný.
Viac v rozhovore Anny Novotnej s riaditeľom Železničného múzea Michalom Tunegom.
Dnes by ste ich už nespoznali. Takto vyzerali železničné stanice kedysi Čítajte To bola trochu iná škola
Takmer rok s menšími prestávkami sa rodičia spolu s deťmi temer každý deň v týždni napájajú na školský centrálny online systém, ktorý virtuálne nahradil klasické prezenčné vyučovanie.
Asi si radšej nechceme predstaviť situáciu, ktorá nastala pritom, keď prešovskí žiaci otvorili školskú aplikáciu a v nej namiesto učiva a úloh na deti čakali porno zábery.
Takúto školu na diaľku by asi pre svojich potomkov nechcel nikto. Zhrození ostali rodičia, škola pre istotu mlčala, ministerstvo školstva sa bránilo, že ono nič, veď prevádzkuje to niekto iný. Samotný provider zakročil hneď a promiskuitné fotografie stiahol z aplikácie hneď, ako na problém upozornil redaktor Korzára Michal Frank.
Vinník sa nenašiel, fotky vymazali, ostáva len veriť, že sa niečo podobné už nezopakuje. Lebo to len opäť potvrdí, ako slabo je chránený EduPage, ktorý si dnes vie doma na svojom počítači či mobile otvoriť prakticky každý slovenský školák.
Niekto sa nabúral na EduPage a žiakom posielal fotky s odkazmi na porno Čítajte Tip Jany Otriovej
Dobrý sluha, zlý pán
O ohni je zvykom hovoriť, že je dobrý sluha, ale zlý pán. V plnej miere to platí aj o vode, veď bez nej niet života. Že ho veľká voda pri povodniach občas aj berie, nie je ničím výnimočným.
Myšlienka využívať vodu od Boha na zavlažovanie či polievanie nie je objavením Ameriky, šikovní záhradkári zachytávali dažďovú vodu do sudov či iných nádob od nepamäti.
Najnovšie tak robí aj humenská samospráva. Pilotný projekt na zachytávanie zrážkovej vody, ktorú čerpadlá poženú až na ihrisko s umelou trávou, aby ho v horúčavách ochladzovala, si zaslúži palec hore.
Aj keď (zatiaľ) finančnú úsporu zodpovední nevyčíslili, dôležité je, že sa mesto správa ekologicky a dokazuje, že mu na našej planéte a živote na nej naozaj záleží.
Nemenej dôležitý je aj fakt, že sa vodu, ktorá robí šarapatu v mnohých lokalitách mesta, snaží samospráva skrotiť. Tu je pred ňou ešte dlhá cesta.
Zrážky sužovali Humenčanov, teraz ich využijú. Ochladia nimi umelú trávu Čítajte Tip Michala Franka
Čím viac hovorcov, tým viac úrad
Košický magistrát má nového šéfa hovorcov. Je ním Martin Dubéci. Inak šikovný chlapík, len nemal šťastie na politické strany, v ktorých pôsobil, respektíve s nimi spolupracoval. Čo ma ale zaujalo viac, je počet tých hovorcov (asociácia hovorcov bude prskať, pre ňu nie je hovorca ako hovorca, ale o zamestnancov komunikačného oddelenia ide, to len aby bolo jasno).
Keď nastúpil prešovský župan Milan Majerský (KDH) do funkcie, bol ako veľká voda. Osvojil si viacerých ľudí svojho predchodcu, doviedol si svojich a práve hovorcovské oddelenie (zďaleka sa to ale netýkalo len jeho) bolo to, na ktorom sa z ničoho nič objavilo sedem ľudí.
Pýtame sa s Cimrmanom: Nie je to málo, Antone Pavloviči? Odpoveď dal košický magistrát. Nie je. Čím viac hovorcov, tým viac úrad.
Podrobnosti sa dočítate vo výbornom článku Jany Ogurčákovej.
Polačekov komunikačný tím vedie šéf Procházkovej kampane Čítajte Duč môže Varehovi závidieť. Ten si už svoje odsedel
Je, žiaľ, známa vec, že mocní muži majú na Slovensku podelené sféry vplyvu, či už to berieme po sektoroch alebo teritoriálne.
Na dolnom Zemplíne v posledných rokoch operovali hneď dvaja. Mikuláš Vareha, ktorý sa dokonca sám vyhlásil za kráľa Zemplína, a vinár a bývalý krajský poslanec Štefan Duč (nezávislý).
O tom, že si nešli po krku, ale vedeli sa aj dohodnúť, svedčí fakt, že v Dučovej kauze subvenčného podvodu v reťazci zainteresovaných spoločností figuruje aj Varehova firma.
Kým Vareha si po takmer deviatich rokoch strávených za mrežami už užíva slobodu, Duča pre zmenu väzenie ešte len čaká. Dostal desať rokov.
Najvyšší súd v súvislosti s Dučovou kauzou upozornil na laxný prístup Pôdohospodárskej platobnej agentúry a ministerstva pôdohospodárstva. Už v roku 2012 boli Európskym úradom pre boj proti podvodom informovaní o rozsiahlych podozreniach. Napriek tomu nevykonali dôsledné kontroly...
Vinár z Tokaja Štefan Duč pôjde na desať rokov do väzenia Čítajte Tip Lenky Hanikovej
Trýznenie Levočanov sa konečne skončilo
Agropodnikateľ Peter Kováč odpad miešal s hnojivom a lial to do polí v celom okrese Levoča. Robil to dva roky, počas ktorých Levočania protestovali a upozorňovali, že opakovane sa vyskytujúci zápach je u mnohých obyvateľov sprevádzaný zdravotnými ťažkosťami, napríklad bolesťami hlavy. Na neznesiteľný zápach, na ktorý budú miestni ešte dlho spomínať, nikto nereagoval a všetci sa tvárili, že je to v poriadku.
Napríklad Kontrolný a skúšobný ústav v roku 2019 pri rozboroch nič závažné nenašiel – povedali, že „na zápach mohlo mať vplyv aj počasie, keďže kontrola sa realizovala v období bez zrážok, s dennými teplotami nad 30 stupňov Celzia.“
Za bývalej vlády na to nikto nereagoval. Krajská prokuratúra však začiatkom apríla podala obžalobu za zločin neoprávneného nakladania s odpadmi a prečin poškodzovania životného prostredia. Obžalovala podnikateľa aj firmu. Dnes už síce po podnikateľovi zápach necítiť, ale čo nechal v pôde, tam bude ešte dlho.
Odpad miešali s hnojivom a dávali na polia. Prokuratúra obžalovala podnikateľa aj firmu Čítajte Tipy Petra Jabrika
Prekáža im hluk? Nech sa odsťahujú. To vážne?
Rušivý hluk pri fungujúcich letiskách je samozrejmosťou ako dýchanie človeka, keď majú, pravda, prežiť.
Je to legitímne a ani obyvatelia z okolia košického airportu by teda nemali byť zaskočení, ale zmierení s tým, že sa lieta.
Čo však nemožno označiť inak ako vrchol cynizmu, je, keď sa im v reakcii na ich kritiku intenzity preletov predovšetkým v noci len tak z voleja odkazuje, že čo otravujú, veď sa tam lieta už desiatky rokov. A ak sa im nepáči, nech sa odsťahujú.
Haló! Občianska spoločnosť nič? Ústavné práva nič? To fakt „středověk neskončil, středověk trvá...“?
Keď sa križujú právo obyvateľov na nerušené bývanie a právo na slobodné podnikanie súkromného výcvikového strediska pilotov vrtuľníkov, má nastúpiť štát. Zvlášť, keď začnú hučať stroje aj s dovtedy nevídanou intenzitou aj 170 preletov za pár dní omnoho rokov neskôr, ako sa tam usadila drvivá väčšina obyvateľov.
Je psou povinnosťou príslušných orgánov moderného štátu Európskej únie im vyčerpávajúco objasniť, na základe ktorého konkrétneho nášho zákonného ustanovenia alebo platných európskych štandardov je vo verejnom záujme, aby odteraz nemohli pokojne spať, keď niekto tak hlučne podniká a zarába.
Tieto orgány majú verejnosti jednoznačne vysvetliť normatívne mantinely a prešetriť, či sa za ne svojvoľne nepreskakuje. A ak žiadne neexistujú, prečo je to v súlade so zdravým rozumom a celoeurópskou praxou. Iba argumenty, že to tak bolo „vždy“, sú právne absolútne irelevantné a v slušnej spoločnosti neakceptovateľné.
Rovnako ako chrapúnsky ich nechať čľapkať sa v tom samých s odkazom, aby si to riešili cez súdy.
Ak to však tieto orgány dokážu dôveryhodne obhájiť, ok, nezostane obyvateľom naozaj nič iné, len sa s tým zmieriť. Alebo sa odsťahovať.
No ale keď to nedokážu, tak majú urýchlene mantinely stanoviť, dôrazne vynucovať ich rešpektovanie a nekompromisne trestať ich porušovanie.
Čo urobili štátne orgány na čele s ministerstvom dopravy pod kuratelou súčasných vraj nositeľov zmeny doteraz v reakcii na sťažnosti nespokojných?
Prakticky nič. Čiže žiadna zmena.
Obyvateľ Barce si nameral v dome takmer 80 decibelov Čítajte Vodiči, pozor na šok pri vjazde do dedinky
Fascinujúce. Originálne. Neuveriteľné. Ale je to tak. Keď budete chcieť od 1. mája ako návštevník zaparkovať kdekoľvek v malebnej obci Nová Sedlica s 250 obyvateľmi na slovensko-poľsko-ukrajinskom pomedzí, musíte uhradiť parkovné. Cez sms.
Neusmievajte sa. Nejde o žiadnu symbolickú sumu. Veď povážte. Celodenný parkovací lístok za osobné auto v meste Vysoké Tatry vás vyjde na 10 eur a v najvýchodnejšej slovenskej obci Nová Sedlica je to od 6.00 do 21.00 hod. len o tri eurá menej.
Obec v Národnom parku Poloniny sa tak chce brániť záplave jednodňových turistov, parkujúcich svoje autá kade-tade. Zostáva po nich odpad, ktorý musí sama svojpomocne zbierať a likvidovať na vlastné náklady.
„Z turistov nemáme žiadny príjem,“ sťažuje sa starosta Vasiľ Dinič (Smer).
Ten by malo po novom zabezpečiť parkovné. Len je otázka, či bude aj tých, ktorí ho od 1. mája uhradia. Teda turistov.
Nedá sa vylúčiť, že tento husársky parkovací kúsok upúta aj prokurátora. Či ho ocení aj protestom, si netrúfame odhadnúť.
So záujmom by si však určite mohol prečítať ustanovenie o tom, že sú od úhrady parkovného oslobodené vozidlá všetkých obyvateľov Novej Sedlice s potvrdením od obce.
Za splnenia akých podmienok im ho obec vydá, či aké údaje v ňom majú byť uvedené, sme sa vo všeobecne záväznom nariadení nedočítali nič.
Nevedno ani to, či obec na všetkých svojich komunikáciách aj riadne vyznačila parkovacie miesta. Bez toho totiž v zmysle cestného zákona parkovné vyberať nesmie a teda ani zakazovať stáť bez platenia tam, kde to zákon inak umožňuje. Zvislé parkovacie značky nestačia, musia byť aj vodorovné. Teda namaľované čiary na asfalte.
Obec by sa mala preto veľmi rýchlo a vážne zamyslieť, či to celé nestopnúť. Pre istotu. Aby neskôr neuviazla v spleti paragrafov a nemusela vybraté peniaze napokon aj vracať.
Starostu Novej Sedlice zlostia turisti. Malá obec zaviedla parkovné skoro ako v Tatrách Čítajte Keď sa pošta zabudne v minulosti, aj triesky lietajú
Nový šéf pošty to vzal zostra. Vo funkcii nie je ani rok. Z dôchodkyne na smrteľnej posteli sa snaží urobiť kočku súcu do dnešného sveta. A triesky lietajú.
Zrušené pobočky, optimalizácia pracovných miest a procesov.
Vraj bude menej rôznofarebných lístočkov v schránkach, vraj nám poštári prinesú až domov viac zásielok, dokonca budú doručovať večer a keby skúsili oznámiť aj časové okno, kedy dôjdu, to by bolo niečo.
Keď pošta v roku 2019 oznámila, že sa na jej pobočkách dá za služby a tovar platiť kartou, ľudia boli v takom šoku, že namiesto tešenia sa zaplavili internet vtipmi.
Napríklad aj o tom, že sa tam stále dajú kúpiť diskety a kazety do walkmana.
Z rozhovoru sa zdá, že Martin Ľupták vie, čo chce. Že pošta má nakročené stať sa inštitúciou, ktorá nebude terčom neustálych vtipov. Bodaj by to vyšlo.
Riaditeľ pošty: Požiadali sme o zatvorenie ďalších pobočiek Čítajte Podcast Korzára
Aj tento týždeň si môžete vypočuť ďalší diel našej ešte stále pomerne čerstvej rubriky - Podcasty Korzára. Tentoraz je o aktuálnej situácii na realitnom trhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
