Ak by sme sa kapuste chceli pozrieť, ako sa hovorí, na korienok, musíme ísť poriadne hlboko, dokonca až do staroveku. Už vtedy ľudia poznali jej chuť a účinky. V časoch antiky si kapustu cenili nielen ako potravinu, ale tiež ako dôležité liečivo. Vzdelanec Cato už tristo rokov pred Kristom tvrdil, že každý, kto pestuje v záhrade kapustu, má vlastne súkromnú lekáreň.
Rímsky spisovateľ a autor diel o poľnohospodárstve Lucius Columella opísal už v prvom storočí dvadsať druhov tejto zeleniny.
Ako prví s konzervovaním kapusty vraj začali Číňania, avšak približne v tom čase a nezávisle na nich vraj kvasenú podobu kapusty objavili Slovania.
Hlávky plné vitamínov
Hoci kapustná hlava tak na prvý pohľad nevyzerá, no je to skutočne bohatý zdroj vitamínov. Okrem množstva vitamínu C má v sebe betakarotén a vitamíny K a E, takže posilňuje obranyschopnosť nášho organizmu.
Kapusta je tiež zdrojom vitamínu B9, preto by ju mali konzumovať tehotné ženy a nechýba jej ani vápnik a vláknina.
Niektoré odborné štúdie dokonca tvrdia, že kapusta má protinádorové účinky, pretože antioxidanty, ktoré obsahuje, chránia človeka pred voľnými radikálmi.
Bez ohľadu na regióny, v minulosti asi nebolo domu, kde by si v tomto čase nenaložili kyslú kapustu.
Ako vo svojich publikáciách uviedla profesorka Rastislava Stoličná, autorka množstva vedeckých prác a kníh so zameraním na jedlá našich predkov, bežne sa nakladali sto aj dvestolitrové sudy. „Tiež treba povedať, že rodiny boli veľké, bolo v nich bežne 10 až 15 ľudí, takže spotreba bola naozaj veľká. Sud sa držal v komore, bolo treba dávať pozor, aby kapustu nechytila pleseň, ale to sa nestalo, lebo veľmi skoro sa zo suda začalo odoberať.“
Kapusta sa jedla surová, pila sa jej šťava, v tej sa varilo mäso, krúpy či zemiaky, čím vznikli polievky s naozaj skvelou kyslastou chuťou.
„Receptov na kapustnicu sú stovky. Čo rodina, to iný recept. My dnes do nej dávame už len klobásu, sušené huby alebo slivky, čím sme to dosť zúžili, ale naši predkovia dávali do kapustnice naozaj rôzne druhy mäsa, aj baranie,“ vysvetlila profesorka Stoličná.
Storočný recept na nakladanú kapustu
Sud, do ktorého sa má kapusta potlačiť, musí byť čistý. Ak už bola v ňom kapusta, tak sa má dôkladne očistiť, vypariť. Ak sa berie nový, nesmie sa vziať od liehu alebo od iných tekutín, len od vína alebo celkom nový, čistý.
Do čistého suda položí sa viazanička suchého kôpru, obarí sa hodne vriacou vodou a zakryje sa šatou, aby sa sud sparil. Potom sa voda vyleje, kôpor ostane, sud sa ešte raz vyplákne a poutiera. Kto chce, môže ho potom vyšúchať octom, tiež cibuľou. Na spodok dá sa hodne cibule, za hrsť kukurice alebo celý šúlok, kúsky očistenej repy alebo cvikle, chrenu, jabĺčka, bižalmy (dule), bobkový list a trochu soli. Kto chce kvasenie urýchliť, dá i kus cesta na spodok. Potom pokladú sa listy a na tieto sype sa podrobená kapusta. Meria sa buď sitom, veľkou misou alebo drevenou mierkou. Za každými 2 mierkami dá sa niečo rasce, čierneho korenia a niekoľko jabĺčok. Za každými 4 mierkami sa málo posolí. Soliť treba málo, lebo prislaná púšťa veľa vody a nedá sa dobre utlačiť. Ubíja sa drevenou kyjaňou, alebo ako je kde vo zvyku. Keď je všetka potlačená, porozkladajú sa zase lístky na ňu, na tie dá sa čistá šata, doštičky a kde je sud na preš upravený, zapresuje sa. Ináče dajú sa čisté skaly na vrch. Sud zakryje sa obrúskom a kým kapusta nevykysne, nechá sa v teplej miestnosti. Utvorená pena a pleseň sa soberá, doštičky umyjú a keď je kapusta už vykysnutá, postaví sa sud do suchej, chladnej komory alebo pivnice. Zprvu zmýva sa kapusta aspoň raz do týždňa, v lete ale dva razy.
Zdroj: Kuchárska kniha Recepty starej matere
Kapustovo-jablkový šalát
Potrebujeme: 2 plné hrste kyslej kapusty, 2 jablká, 1 čerstvú červenú papriku, 1 PL strúhaného chrenu, zväzok jarnej cibuľky, rastlinný olej, mleté čierne korenie, med
Postup: Kapustu vyžmýkame a nakrájame na menšie kusy. Dáme ju do misky a pridáme cibuľku nakrájanú na kolieska, jablká aj papriku nakrájané na tenké pásiky. Pridáme chren a asi dve lyžice oleja. Všetko okoreníme, soliť zrejme nebude potrebné, lebo kapusta je už dostatočne slaná. Ak je šalát príliš kyslý, môžeme ho doladiť trochou tekutého medu.
Mäsové guľky s kyslou kapustou
Potrebujeme: 500 g mletého mäsa (zmiešané hovädzie a bravčové), 700 g kyslej kapusty, 200 g ryže, 1 vajce, cibuľu, mletú rascu, mletú červenú papriku, olej, soľ, mleté čierne korenie
Postup: Ryžu dáme do hrnca, zalejeme vodou, trochu osolíme a predvaríme ju, aby zostala polotvrdá. Po scedení ju dáme do misky spolu s mletým mäsom a vajíčkom. Všetko osolíme, okoreníme a posypeme rascou. Dobre premiešame a vytvarujeme guľky, ktoré krátko opečieme na troche oleja na panvici a na chvíľu odložíme bokom. Do výpeku pridáme najemno nakrájanú cibuľu a na nej orestujeme vyžmýkanú kyslú kapustu.
Dusenú kapustu dáme do pekáča, na to poukladáme mäsové guľky a vložíme asi na pol hodiny do rúry zapiecť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
