Korzár logo Korzár
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Fotoobjektív, padák, rezofonická gitara. Objavy Slovákov menili históriu

Životy vynálezcov boli plné bojov a vytrvalej práce.

Logo firmy si Dopjerovci navrhli sami. Nástroje, ktoré vyrobil Ján Dopjera, majú dnes hodnotu aj niekoľko desaťtisíc dolárov.Logo firmy si Dopjerovci navrhli sami. Nástroje, ktoré vyrobil Ján Dopjera, majú dnes hodnotu aj niekoľko desaťtisíc dolárov. (Zdroj: SME - Marko Erd)

Hoci je Slovensko malá krajina, bez hanby sa môže pýšiť mnohými slávnymi osobnosťami. Reč však nie je o podenkových celebritách, ale o ľuďoch, ktorí vynikali tvorivosťou, vedomosťami, kreatívnym myslením a neraz i veľkým srdcom.

Nevzdávali sa po prvých neúspechoch, ba dokonca ich od cieľa neodradili ani životné peripetie, nepriaznivá politická či ekonomická situácia, zlé medziľudské vzťahy, neuskutočniteľné úlohy či neférové rozhodnutia.

Svojou pracovitosťou, vytrvalosťou a neraz i prísnosťou dokázali zmeniť históriu. Pretože vedeli, že len ten, kto vytrvá, dostane veniec víťazov.

Skryť Vypnúť reklamu

Štefan Banič

Jeden z najznámejších slovenských vynálezov, rodák z dnešných Smoleníc, svoj objav uskutočnil v Spojených štátoch, konkrétne v meste Greenville v Pensylvánii.

Vyučený murár odišiel z Uhorska do zahraničia v roku 1907 pre nezhodné názory na maďarizáciu a Apponyiho zákony.

O päť rokov neskôr bol svedkom leteckej nehody, pri ktorej pilot dopadol na zem z veľkej výšky. Nemal žiadnu šancu na prežitie.

Výjav, ktorý sa Baničovi naskytol, mu dlho nedal pokoja a premýšľal, ako by sa podobným nešťastiam dalo predísť.

Banič sa nechal inšpirovať dáždnikom. Na podobnom princípe si vlastnoručne vyrobil postroj, ktorý sa upevňoval na páse, aby sa rukami mohlo regulovať jeho rozprestieranie. Použil na to ručne šité konopné plátno.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch s modrinami a odreninami si síce susedia, vidiac Baniča pravidelne skákať zo strechy stodoly, už dávno mysleli o miestnom bláznovi svoje, no jemu sa medzitým podarilo vyvinúť prevratný vynález.

Skryť Vypnúť reklamu

Nadšený sa rozhodol demonštrovať jeho funkčnosť pred očami patentového úradu vo Washingtone tak, že zoskočil zo strechy pätnásťposchovej budovy. Neskôr nasledovali aj zoskoky z lietadla.

Našťastie sa mu podarilo zakaždým úspešne dopadnúť na zem. Padák si dal neskôr patentovať a jeho objav zaujal aj americké letectvo.

To padák neskôr zdokonalilo na praktickejšiu verziu a neskôr sa stal povinnou výbavou všetkých letcov.

Ján Dopjera

Rodák zo Šaštína Ján Dopjera pochádzal z mlynárskej rodiny s desiatimi deťmi.

Jeho otec Jozef bol vynikajúci huslista a výrobca strunových hudobných nástrojov.

Jeho synovia po ňom zdedili nielen hudobné nadanie, ale aj zručnosť.

Rodina v remesle pokračovala aj v Los Angeles, kam sa v roku 1908 vysťahovali. Ján, vtedy už John, sa spolu s bratmi popri otcovi vyučil za prvotriedneho výrobcu strunových hudobných nástrojov.

Skryť Vypnúť reklamu

Rád experimentoval a hľadal možnosti ako vyrobiť nástroj, ktorý bude mať poriadny zvuk.

Podarilo sa mu skonštruovať celokovovú akustickú gitaru s troma rezonátormi. Nápad si dal patentovať a neskôr vo forme National Strings Instrument Corporation ich spolu s bratmi Rudym a Emilom začal vyrábať.

Interné nezhody v spoločnosti však súrodencov donútili prácu opustiť a patent nechať firme.

John bol však studnicou na nápady a hneď prišiel s novou myšlienkou, skonštruovať gitaru s novým dizajnom, dreveným telom a jedným rezonátorom.

Hoci vyzerala ako bežná gitara, mala úplne iný zvuk. Opäť si ju dal patentovať a s bratmi založil firmu, ktorej dali názov Dobro (DOpjera BROthers).

Dnes tento názov zľudovel a menom dobro sa nazývajú všetky rezofonické gitary bez ohľadu na to, aká firma ich vyrobila.

Využívajú sa najmä v štýle country či blues a hrali na nich aj svetoznámi hudobníci, ako Eric Clapton, John Lennon či Bob Dylan.

John neskôr spolu s gitaristom Artom Simpsonom vytvoril gitaru s elektrickým snímačom, ktorá je považovaná za prvú priemyselne vyrobenú elektrickú gitaru.

A ani elektrické husle na seba pod Johnovym dohľadom nenechali dlho čakať.

Jozef Maximilián Petzval

Spišská Belá sa môže právom hrdiť svojím rodákom Jozefom Maximiliánom Petzvalom, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej fotografie.

V roku 1840 bol požiadaný profesorom A. von Ettinghausenom o výpočet portrétového objektívu.

Na základe Petzvalových veľmi presných výsledkov a nákresov zostrojil viedenský optik úplne nový objektív s dvoma sústavami šošoviek, ktorý umožňoval šestnásťkrát vyššiu priepustnosť svetla.

Nový vynález mal na trhu veľký úspech, no keďže Petzval neuzavrel s výrobcom žiadnu zmluvu, vyplatená mu bola len jednorazová čiastka 2 000 zlatých za výpočty. Tento objav si nedal ani len patentovať.

V roku 1857 však prezentoval pred viedenskou akadémiou ďalší objav - krajinársky objektív ortoskop, ktorý bol trikrát svetlejší ako vtedajšie najlepšie krajinárske šošovky.

Poznatky z optiky využil aj pri konštrukcii prenosného reflektora, ktorý dokázal osvetliť predmety vzdialené 2,7 kilometra, ďalekohľadu či Petzvalovej lampy, ktorá umožňovala využívať svetelnú energiu v maximálnej možnej miere.

Bol všeobecne rozhľadený, svojou teóriou kmitania strún prispel aj k rozvoju akustiky a vyrátaval tiež stabilitu mostov či výškových budov.

Na jeho počesť nesú meno Petzval ulice viacerých európskych miest, dokonca aj planétka objavená českým astronómom v roku 1980 či kráter na odvrátenej strane Mesiaca.

Aj dnes sú fotografickí pôžitkári ochotní investovať nemalé peniaze do legendárneho Petzvalovho objektívu, ktorý, ako sami tvrdia, dokáže vytvoriť priam magické portréty s veľmi špeciálnym bokehom - rozostreným pozadím.

Ivan Plander

Slovensko môže hrdo vyhlásiť, že má svojho vlastného Alana Turinga.

Profesor Ivan Plander sa narodil v roku 1928 a strojárske a elektrotechnické vzdelanie získal v Bratislave.

Neskôr nastúpil do Slovenskej akadémie vied (SAV), kde sa začal venovať kybernetike, teda vede, ktorá bola vtedajšou politikou označená za buržoáznu pseudovedu.

Aj vďaka jeho zápalu sa podarilo akadémii skonštruovať prvý analógový počítač v krajine, vybavený jednosmerným zosilňovačom, ktorý Plander sám navrhol aj skonštruoval. Výpočty tohto analógového stroja však neboli dostatočne presné.

Pozornosť Plandera i celého kybernetického ústavu akadémie sa v 60. rokoch presunula na vytvorenie počítača tretej generácie, ktorý by vykonával výpočty v reálnom čase.

Na výskum však Plander dostal len päť ľudí, a aby mohol svoje teórie zrealizovať, musel prácu odprezentovať pred komisiou v Prahe.

Keďže kybernetika bola pre mnohých stále španielska dedina, niektorí členovia komisie nevedeli ani len to, čo je procesor.

Povolenie na zostrojenie počítača síce Plander dostal, dokonca mu bol pridelený štedrý príspevok 99 miliónov korún, no podmienkou bolo vybudovať ho iba na československej súčiastkovej základni - v čase, keď v krajine počítačový priemysel prakticky neexistoval. J

ediné podniky, ktoré súhlasili s pomocou pri výrobe potrebných súčiastok, bola oravská Tesla vyrábajúca televízory, a myjavská Armatúrka, ktorá vyrábala vodovodné batérie.

Firmy si však nevedeli poradiť so všetkými súčiastkami, a tak Plander oslovil dánskych kolegov.

Od nich odkúpili počítač GIER a chýbajúce komponenty poslali Dáni na Slovensko ako náhradné diely.

Takto improvizovane, no úspešne vznikol v roku 1970 prvý funkčný prototyp rýchleho programového procesora RPP-16, zvaného aj DEDKO.

Po týždeň trvajúcich štátnych skúškach sa v roku 1973 začalo so sériovou výrobou.

Aurel Stodola

Alberta Einsteina pozná a uznáva celý svet. No ten, koho sám Einstein uznával, až taký slávny nie je.

Napriek tomu bol medzi svojimi Aurel Stodola známy ako renesančný mysliteľ, skvelý pedagóg a ešte lepší človek.

Jeho korene siahajú do Liptovského Mikuláša, kde ho na evanjelickej fare krstil nemenej známy Milan Miloslav Hodža.

Vtedajšie pomery v krajine, ktoré vede na území Slovenska veľmi nepriali, ho prinútili opustiť rodnú hrudu a vydať sa do zahraničia.

Na vysokej škole v Zürichu vyštudoval stojné inžinierstvo a neskôr tu zostal učiť až do dôchodku.

Pozícia na akademickej pôde mu umožnila vedecky sa angažovať. Zameral sa na teóriu automatického riadenia strojov, v ktorej videl veľký potenciál.

Vo svojej vedeckej práci Parné turbíny a ich výhľady tepelných strojov nielen zhrnul dovtedajšie nie veľmi hlboké poznatky o turbínach, ale vo veľkej miere k nim aj sám prispel.

Svoju prácu priebežne dopĺňal, takže jeho šieste vydanie malo dohromady 1157 strán.

Ako klasická učebnica bola v povinnej výbave niekoľkých generácií strojných inžinierov nielen v Nemecku, ale na celom svete.

Svoje poznatky zo strojného inžinierstva využil aj v úplne inom odbore.

Keďže počas prvej svetovej vojny prišlo mnoho vojakov i civilistov o končatiny, spojil sily s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom a spoločne skonštruovali pohyblivú umelú ruku a neskôr aj nohu.

Okrem toho bol svojimi súčasníkmi označovaný ako skromný človek, stále oblečený do čierneho obleku a tvrdého klobúka rovnakej farby.

Svoje úspory venoval podpore chudobnejších študentov a rozvoju vedeckého bádania.

Ján Kňazovický

Hoci rodinné pomery, v ktorých Ján Kňazovický v Ľubietovej vyrastal, neboli ľahké, rodičia sa však aj napriek tomu rozhodli, že svojim deťom zabezpečia akademické vzdelanie.

Spočiatku sa malému Jánovi učiť nechcelo a násobilku sa nabifľoval len za prísľub medovníkového koníka.

Karta sa obrátila, keď študoval na gymnáziu. Vtedy bol označovaný za mimoriadne nadaného študenta.

Počas jeho štúdia medicíny vypukla prvá svetová vojna. Nechýbalo veľa, bol by skončil na fronte, no ochorel, preto vojenský lekár jeho odvedenie neodporúčal. Miesto toho pôsobil vo vojenskom lazarete.

Popri zachraňovaní životov sa mu podarilo lekárske štúdium úspešne ukončiť. Po promócii roku 1916 odišiel do Košíc a zameral sa na chirurgiu.

O 13 rokov neskôr, plných životných peripetií, sa stal najlepším vo svojom odbore a získal post prednostu chirugického oddelenia košickej nemocnice.

Bol lekárom celým srdcom, operoval až do svojich 85 rokov. Za ten čas priniesol slovenskému lekárstvu mnoho prvenstiev.

Pod jeho vedením sa v Košiciach v roku 1923 uskutočnila historicky prvá úspešná transfúzia krvi na Slovensku.

Ako prvý v krajine uskutočnil aj prvé chirurgické odstránenie osrdcovníka.

Jeho rodina na neho spomína ako na pedantného človeka, ktorému práca prinášala radosť.

Bol to lekár, u ktorého bol pacient vždy na prvom mieste, nielen po lekárskej stránke, ale aj po tej ľudskej.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Nie je to len chlapská záležitosť
  3. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  4. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  5. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  6. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  7. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  8. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  9. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  10. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  3. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  9. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 899
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 731
  3. Aká je chémia vôní 13 537
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 771
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 660
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 191
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 738
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 297
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 254
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 984
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Takto vyzeral Jakub po bitke na policajnej stanici.

Po Zsuzsovej skončil v prešovskej väznici aj Gašpar

Súd reaguje, že on taký pokyn nevydal.

Tibor Gašpar.

Prešovčanka Ingrid: Pri pohľade na miesto bytovky mi stále naskakuje husia koža

Hlavné je, že žijeme, hovorí rok od výbuchu na Mukačevskej 7.

Ingrid s piatačkou Izkou.

Dekádu skiareál Lysá chátral, precitnúť má v čase pandémie

Stredisko na Čergove sa vždy spoliehalo na sneženie, teraz mu pomôže technika.

Lyžiarsky areál na Lysej idú oživiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Prokurátor Maroš Žilinka.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti Generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

OĽaNO: Zvolenie Žilinku je kompromis (reakcie)

Kollár od Žilinku očakáva očistenie prokuratúry.

Ivan Ivanič, šéf SLA.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop