Predstava šťastného života bežného Slováka je dobrá práca, pravidelná výplata, kvalitné bývanie, dobré jedlo..., teda všetko veci, pre mnohých ľudí, napríklad v afrických krajinách, nepredstaviteľné. Niekedy nemajú ani na základné životné potreby, no napriek tomu im optimizmus a úsmev na tvári nechýba. O tom, ako sa tam naozaj žije, porozprával JOZEF MAGDA, projektový manažér koledníckej akcie Dobrá novina. Dozerá na program Dobrovoľníctvo pre Afriku a Keňu, Ugandu či Južný Sudán pravidelne navštevuje. Prekvapilo ho, ako v nich funguje obchod či doprava, ale zároveň sa naučil pokore či tolerancii a uvedomil si, že koľko šťastia v živote má.
Veľa ľudí sa môže pochváliť, že navštívili Afriku, ale pokiaľ len ležali na pláži alebo sa viezli na ťavách v dovolenkových destináciách, asi sa nedá povedať, že tú krajinu naozaj spoznali. Vy ste však osobne videli a zažili skutočný Južný Sudán aj Ugandu a ľudí, čo v nich žijú. Ako tieto krajiny vnímate z takého interného pohľadu, ako by ste ich opísali?
- Južný Sudán, Ugandu a dokonca Keňu som za posledných 8 rokov navštívil viackrát. A stále si netrúfnem povedať, že ich kultúru a ľudí dobre poznám. Keňa a Uganda sú krajiny s nádhernou prírodou, milými ľuďmi a navzájom sú si značne podobné. Zároveň tu nájdete zvyšky pralesov, krásne pláže, ako aj púštne a vyprahnuté kraje. Taktiež tu nájdete obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými, napr. v hlavnom meste Kene, v Nairobi, nájdete prepychové vily a cez ulicu slum, kde sa v plechových príbytkoch tlačia tisíce ľudí. Bohatá kultúra jednotlivých etnických skupín a rôznorodosť človeka ohromí.
Južný Sudán je kapitola sama osebe. Po desaťročiach vojny a občianskych nepokojoch sa stále zmieta v chudobe a neistote. Viac ako štvrtina z 12-miliónovej populácie bola nútená opustiť svoje domovy a vyše milión obyvateľov utiekol do susedných krajín.
Africká kultúra a životný štýl sú v mnohých smeroch v porovnaní s tou európskou úplne rozdielne a možno pre niektorých aj nepochopiteľné či šokujúce. Čo vás najviac prekvapilo, keď ste Afriku navštívili po prvý raz?
- Jedným z prvých a najsilnejších zážitkov, keď som navštívil Keňu ako dobrovoľník, bol spôsob dopravy a nakupovanie. Na prvý pohľad chaos, avšak po chvíli zistíte, že je to vo svojej podstate úžasná vec. Mestská doprava bez pravidelného grafikonu je veľmi flexibilná. Zamávate na minibus či motorkára a tí vás radi odvezú ďalej po ich štandardnej trase. Ak si želáte vystúpiť mimo zastávky, nie je problém, stačí dať znamenie vodičovi a vyložia vás takpovediac hocikde. Alebo idete na miestny trh, kde sa môžete s lokálnymi predavačmi pokojne zjednávať na cene. Ak im niečo v sortimente chýba, veľmi radi vám to zoženú, aj keby to mali kúpiť v inom stánku a následne predať vám. Na Slovensku si takýto zákaznícky servis neviem predstaviť. Tu by som skôr dostal odpoveď, že nemáme či nedá sa. Toto bol pre mňa veľmi príjemný kultúrny šok.
Ako vyzerá bežný deň takého Juhosudánca alebo Uganďana?
- To samozrejme závisí od viacerých faktorov, či daná osoba žije vo vidieckej oblasti alebo meste, aké má vzdelanie, či ide o dospelého alebo dieťa. Povedzme ale, že žijem v malej dedine v Ugande, mám manželku, tri deti a len základné vzdelanie. Vstávam skoro ráno pred šiestou. Nakŕmim domáce zvieratá, sliepky a prasiatko. Manželka vychystá deti do školy. Keďže sme pomerne chudobní, raňajkujeme jednoduchú kukuričnú kašu, zeleninu a čierny čaj. Moje dve deti kráčajú do susedného mestečka asi hodinu, kde navštevujú základnú školu. V triede je ich zhruba 50 žiakov. Pokiaľ sa vrátia zo školy, kde majú aj jednoduchý obed, ja s manželkou pracujeme na poli, dieťa sa hrá niekde v tieni, časť úrody si odkladáme a časť predávame popri ceste smerom do mesta. Potrebujeme totiž platiť školské poplatky každý trimester. Ak sa mi na poli darí, dokážem si celkom slušne zarobiť.
Tu v Ugande sa nám striedajú obdobia sucha s obdobiami dažďov. Niektoré plodiny takto vieme zberať aj dvakrát do roka. Typickými plodinami sú u nás banány matoke, kukurica, strukoviny a paradajky. Časom by sme si chceli našetriť a kúpiť kravu, aby sme mali mlieko pre deti, ako aj na predaj. Úroda je tu v Ugande bohatá, naša krajina sa nazýva aj Perlou Afriky. Avšak klimatické zmeny cítime aj tu, predvídať obdobia dažďov začína byť čoraz náročnejšie. Poobede sa vracajú deti zo školy, operú si školské uniformy a pomôžu s domácimi prácami, či zájdu po vodu ku komunitnej studni, kde sa o vodu delíme s niekoľkými rodinami. Deťom s prípravou do školy veľmi nepomôžem, keďže sám mám len základné vzdelanie, skôr staršie dieťa pomáha tomu mladšiemu.
Keď sa povie Afrika, väčšina ľudí si asi vybaví chudobu, hlad a choroby, ale zároveň aj spev, energický tanec a usmiate tváre. Odkiaľ podľa vás pramení tá ich radosť, keď mnohí ráno ani len nevedia, či sa v ten deň vôbec najedia?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
