Je celkom možné, že Čižnár započul Merkelovú, ako pred týždňom Pellegrinimu „dala jasne najavo, že si prajeme a očakávame, aby sa urobilo všetko pre to, aby sa vyšetrila vražda Kuciaka“.
Počul-nepočul, fakt je ten, že o stave vyšetrovania zločinu, ktorý píše slovenskú históriu, poskytol generálny prokurátor zatiaľ najkomplexnejší obraz.
Najsilnejší tím detektívov, ktorý kedy na SR šiel po stopách vraždy, či čohosi podobného – aj, ako je známe, s medzinárodnou účasťou – teda ustálil základnú verziu: Terčom vraha bol novinár. Čiže nie jeho partnerka.
Môže sa to zdať (zvlášť po 2 mesiacoch) niekomu málo, avšak iba zdať.
Zvýšená pravdepodobnosť, že ak Kuciak, tak motívom bola jeho práca, je v skutočnosti vcelku zásadný posun oproti situácii, keď sa motív opieral iba o vieru, nedostatok alternatívnych indícií a dohady.
Navyše, informácia, že terčom bol investigatívny novinár, má aj masívnu politickú dimenziu.
Nie je totiž málo tých, ktorí by si (veľmi, veľmi) želali motív nesúvisiaci s predmetom investigatívno-analytickej činnosti Kuciaka.
Ba dokonca je nespochybniteľným faktom, že nejaký štandardný motív (trebárs milostný trojuholník) by bol aj objektívne, pre SR ako takú i slovenskú žurnalistiku prijateľnejšou a lepšou alternatívou než motív profesionálnej činnosti zavraždeného.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
