Korzár logo Korzár
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Matka pre zákaz návštev svoje ohrozené bábätko nevidela sedem týždňov (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Matovic a spol, dufam ze toto vsetko sa vam raz nasobne vrati!!!
 

 

Myslíš to, ako prísnymi opatreniami zabránili rozšíreniu vírusu v krajine?
 

 

Prdlajs, u nas virus poriadne ani nebol a mame najtvrdsie, najneludkejsie opatrenia v celej europe a takmer na celom svete uplne na hlavu, psychopaticke, ublizujuce ludom pre nic za nic.
 
Hodnoť

Prajem obom

veľa šťastia a zdravia.A nebojte,malinký si z toho nebude nič pamätať.
Moja dcéra sa pred 30 rokmi narodila o mesiac skôr.Sekciou.Vtedy bola taká prax, že až 3. deň po pôrode,kedy som bola z JIS-ky prevezená na normálnu izbu som mohla dcérku vidieť.Aj to len na izbe pre predčasne narodené deti.Bola tiež prvé dni v inkubátore,mala však oveľa vyššiu pôrodnú hmotnosť ako Váš synček.Takže v inkubátore a bez podpory dýchania bola len 3 dni.
Až do konca hospitalizácie (4 týždne) som ju vídavala "len" na dojčenie,stále len v izbe pre rizikových novorodencov.Aj vtedy,bez hrozby infekcie novým koronavírusom som pri dojčení a manipulácii s dcérkou musela byť ustrojená ako "kozmonaut".Vždy som nafasovala sterilný plášť,sterilné rukavice,sterilnú čiapku a rúšku.
Brala som to ako "daň" za to, že čo do najväčšej možnej miery eliminujeme možnosť prenosu nejakej infekcie na dcérku.ˇ
Život takých malinkých detí častokrát visí na vlásku a infekcia, nie len Covidom by pre ne mohla byť fatálna.Prinajmenšom by mohla zdravotný stav skomplikovať.Menej,či viac závažne.Na čo riskovať?...
Moja dcéra žiadnu emociálnu,ani inú ujmu nemá.Bola som nesmierne rada,že sme si po mesiaci domov niesli zdravé dieťatko.
 

...a ešte ma napadlo

Je viac mám,ktoré jednoducho nemôžu ostať pri rizikovom novorodencovi.Dôvody sú rôzne.Napr. to, že doma má ďalšie dieťa/deti, ktorým musí venovať čas a starostlivosť.
 
Hodnoť

Ďalší generál

Teraz, keď boj pomaly končí je každý generál. Moja kamarátka zo severného Talianska hovorila, že oni mohli raz do týždňa vyjsť z domu na nákup, niektorí mohli ísť aj do práce. Po meste chodili vojaci a slúžili ako pohrebná služba. V igelitovom spacáku skončilo množstvo jej známych. Keď som jej hovoril, že môžeme ísť von do prírody, obchodu, ....bola prekvapená. Varovala ma, aby som bol opatrný. Lekárska starostlivosť v Taliansku? Prvé čo zistovali bol vek, potom iné choroby a podľa toho odporúčali ďalší postup. Istili to vojaci a spacák.
Moja osobná skúsenosť: keď sa mi narodilo dieťa hneď som si ho chcel zobrať domov. Sestrička na novorodeneckom mi povedala, že nech si ešte oddýchnem, lebo potom sa dlho nevyspím. Ešte mi povedala, že máme pred sebou celý život. Mala pravdu. O pár rokov si možno na tieto udalosti možno nespomeniete.
Epidémia je nová skúsenosť, keď (dúfam, že už nie) znova príde budeme múdrejší a poučíme sa z chýb iných.
 


Najčítanejšie na Korzár

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop