mne sa obcas pri diktatoch tiez zadarilo; dodnes pamatam na vetu: Sportovkyne sa vratili z Korey (ci z Korei? ..dodnes neviem,ako sa to pise) ale v mojom zosite bolo: Sportovkyne sa vratili skorej. :D
ale som priam alergický na to, keď ľudia nevedia ani len základy matematiky. Nevravím, že každý musí byť v počtoch lumen, ale keď niekto na dve dvojciferné čísla potrebuje kalkulačku, mal by vrátiť školné... ( príklad 94 + 78 spočíta trikrát rýchlejšie ako ja. Mne totiž trvá asi minútu, kým si v mobile vyhľadám kalkulačku.) Hanba!
Predstavte si, ako píšu diktáty žiaci bratislavských škôl, keď tam už skoro vôbec nemajú mäkčeň na "l", ktorý je vlastne znakom na rozlišenie významu slov. Totiž všetci, dokonca redaktori na obrazovke Tv hovoria rovnako či ide o "ˇľad, alebo lad, o ľavicu, alebo lavicu, jedľa, či jedla, hľadí , či hladí, atď." No a všetci sa LUBIA, lebo sú dobrí LUDIA, ktorí HLADAJú , MALUJú.....Neviem, kto ich pripravuje pre prácu na obrazovke, ale zo všetkých, ktorí sa tam denne premelú, tam skutočne patrí asi pätina. Najhoršie, že už túto zvláštnu slovenčinu preberajú deti aj dospelí v celej republike. Je to smutné, pretože najkrajšia na nej bola práve jej ĽUBOZVUčNOSť.
ja ked som bol malinký, tiež som vravel ludia, hladať, malovať, a " ľ " som objavil až v prvom ročníku zš a aj to som čítal ako " j ", lebo mi prišlo maximálne neprirodzené...slová ako motýľ a podobne. Motýľ poviem bez problémov, ale taký motýlik s mäkkým L sa ani nedá vysloviť. Takisto, aj so slovom maľovať. Možno maľuje, ale odvodené slovo maliar čítať mäkko, z toho ma pri niektorých ľuďoch ide o zem hodiť...veď to sa ani prečítať tak nedá :)
y, i ...doteraz to vela ludí nepozná, kedy, čo, prečo a pritom je to tak jednoduché...Len to stačí vedieť vysvetliť a odôvodniť ešte ked sa to dieťa učí, ...ked má 28 a napíše, že "som to priložil v maily"...tak už je neskoro :))
skipi
didinko
Rozbaliť príspevok
