Zmena vlastníka, ktorú predtrúbili v Šaci návštevníci z ď(Ď)alekého východu, sa rysuje byť najvýznamnejšou regionálnou udalosťou na veľa rokov.
Medzi americkým investorom - ktorý, zdá sa, má zlých hospodárskych výsledkov definitívne dosť - a Rusmi či Číňanmi je vo firemnej kultúre, manažmente, public relations či sociálnej politike vzdialenosť svetelných rokov.
Zamestnanci U. S. Steelu, ktorých je aj po rozväzovaní pomerov stále toľko, že sú kostrou ekonomiky regiónu, isteže túžia predovšetkým po práci a istote, že ju mať budú.
Dá sa rozumieť, že vymodlenému nápadníkovi sa nechcú pozerať na zuby. Povedať však treba, že aj keď prúdia do Európy masívne, ruský i čínsky kapitál sa vnímajú ako bezpečnostné riziko a kaz podnikateľského prostredia všade.
Jednak ide o peniaze (drvivou väčšinou) netransparentné a jednak nie je jasné, či viac ako ekonomické nesledujú politické ciele (typicky Gazprom).
Trebárs čo sa týka tej kultúry, najlepší vtip je, že vraj železiarne už dávno také čisté neboli, ako ich vydrhli na počesť ruskej návštevy.
No. Tá sa musela urehotať k smrti, keďže - samozrejme - pozná čistotu vlastných prevádzok, ktoré sa s U. S. Steel za bežného dňa nedajú porovnávať.
Predstava, že v Rusku je čisto - čistejšie než na SR! - je absurdita hodna ľudí, ktorým po rozume chodí už iba strach z budúcnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
