Chantal Poullain: Milujem život, chcem žiť a nie mať strach

Možno ste netušili, že táto šarmantná herečka už dvakrát vyhrala boj nad zákernou chorobou.

Ako 22-ročná prekonala rakovinu krčka maternice a pred pár rokmi jej diagnostikovali rakovinu prsníka. Napriek všetkému je však dnes zdravá, plná energie, pozitivizmu a život chce žiť naplno ako jeden veľký mejdan.

V dvadsiatke bola čerstvo zamilovaná do Bolka Polívku a práve láska jej údajne najviac pomáhala nebáť sa a bojovať.

Podarilo sa a dokonca porodila syna Vladimíra. Neskôr sa choroba ohlásila opäť, no vybrala si inú obeť. Chantalinu sestru, ktorá jej vo veku 46 rokov podľahla.

„Moja sestra umrela na rakovinu prsníka a jej prístup mi pomohol neurobiť tú istú chybu. Pretože hľadala cestu alternatívnej liečby. Ja nemám nič proti, naopak, všetky tieto veci prijímam, ale pod dohľadom klasickej liečby. Preto v momente, keď som to zistila, som vedela, že budem počúvať svojich lekárov," vyznala sa herečka v rozhovore pre 13. komnatu Českej televízie.

Cysty v prsníkoch mala už ako dievča, preto im neprikladala väčší význam. Pri bežnej kontrole sa však doktorke niečo nepáčilo a odporučila jej biopsiu.

„Výsledok bol pozitívny, ale našťastie sme to zastihli včas. Ešte neboli metastázy. Pýtali sa ma, kedy môžem ísť na operáciu. Vzala som diár a spýtala sa, či by to bolo možné o dva mesiace. Nakoniec ma operovali o týždeň..."

Z ožarovania do divadla

Chorobu vníma ako etapu, či veľký blok vo svojom živote. „Pre mňa bolo dôležité to, že z ožarovania som šla rovno do divadla. Alebo na večeru, či niekam. Nie však domov, kde sa človek začína pozorovať. To nie. Bola som uťahaná, pýtala som sa lekárov, či môžem. Povedali áno, len bacha. A je pravda, že javisko bolo terapiou," skonštatovala dáma, ktorá keď je chorá, potrebuje sa s tým pobiť sama.

„Nepotrebujem niekomu plakať na ramene. Radšej si poplačem sama, dám si vaňu, zúrim, pískam, a potom sa upokojím a poviem – dobre, máš problém, ale sú ľudia, ktorí majú ďaleko väčšie problémy než ty. Vždy si treba nájsť to pozitívne, nie len negatívne. .. Keď budeš negatívna, v tom momente stratíš všetko – silu, radosť, šarm, úsmev, všetko. A to ja nechcem. Samozrejme, aj ja mám chvíle, keď sa schovám a plačem do vankúša. Potom sa vyfackám pif-paf a poviem si, že mám len malý problém."

Verí, že ešte stretne toho pravého

Chantal je známa tým, že zbožňuje žiť naplno a nechce sa nechať obmedzovať.

„Milujem život, chcem žiť a nie mať strach. Nechcem sa obmedzovať. A keď budem žiť o päť rokov menej, než som mohla, no a čo. Ale naplno," uzavrela umelkyňa, ktorá je momentálne single.

Stále však verí, že svojho vysnívaného chlapa – strom – ešte nájde. „Nechcem chlapa, chcem strom a je to o mne známe. Pozerám na hodinky a vravím si, už je asi neskoro. Ale nikdy nie je neskoro, aj keď máš 70, máš možnosť nájsť svoju druhú polovicu, ktorá bude tvojím partnerom. Pretože láska je jedna vec, milenci druhá, ale tráviť s niekým život znamená rásť a starnúť a je to niečo hrozne silné. Hovorievam, že pôjdem na Korziku. Pretože tam sú muži možno trošku mačovia, ale zároveň vedia milovať, kľačať na kolenách, byť trošku ten strom a dokážu bojovať za svoju rodinu. Toto som ešte nenašla," zakončila herečka, ktorá v auguste oslávi jubileum. Šesťdesiatku mieni poňať ako veľký mejdan.