Kde iní končia, známa česká herečka začína. Túto stredu oslávila osemdesiate narodeniny a namiesto toho, aby pomýšľala na dôchodok, pracuje. Paradoxne, najzaujímavejšie a najcennejšie divadelné, televízne a filmové úlohy začala dostávať po šesťdesiatke. Jednoducho, všetko v živote Niny Divíškovej má svoj čas a ona si na to bez reptania počká.
Osláviť osemdesiatku v relatívnom zdraví a s dostatkom životného elánu sa nepodarí každému. Nina Divíšková ju však túto stredu privítala s otvorenou náručou.
Ako jedna z mála nerobí z pribúdajúceho veku vedu. Vlasy si nefarbí už roky a namiesto toho, aby horekovala, že ju už bolia kolená a nevládze toľko čo kedysi, stále teší divákov na javisku.
„Človek je už pokojnejší. Všeličo viete, ale zase sa vás už nikto na nič nepýta. Žiadne zúfalstvo ma neprepadá. Dlho som učila a mala okolo seba hromadu dorastu. A stále niečo robím,“ komentuje bez zášti svoj život osemdesiatničky.
Recept na šťastné manželstvo
Rodina jej ani nedáva príliš veľa priestoru, aby si uvedomila, že seniorský vek je tu.
„Máme tri dcéry, každá má manžela a niekoľko detí. Keď sa stretneme všetci, vyžaduje si to zasadací poriadok.“
Navyše rodina je úžasne zomknutá, k čomu prospieva aj viac ako päťdesiatročné manželstvo Divíškovej a režiséra Jána Kačera. Prežili náročné aj krásne roky, stále sú spolu a milujú sa.
„Nina má dve heslá z nejakých ankiet, kde kedysi písali ženy, ako si udržať muža. Niektoré tam písali o kúzlach a sexe, ale vyhrala to osemdesiatročná baba, ktorá napísala: Kŕmte tú beštiu. To sa Nine veľmi páčilo a po rokoch to zas vyhrala žena, ktorá napísala: Muži sú zábavní, ani si ich nevšimnete. A medzi týmito dvoma heslami sa pohybuje naše manželstvo,“ priznáva Kačer.
O rozvode nikdy neuvažovali
Divíšková občas úprimne priznáva, že za tie roky boli chvíle, keď mala chuť poslať manžela kade ľahšie, ale slovo rozvod sa u nich neskloňovalo nikdy.
„U nás v rodine sa nikdy nikto nerozviedol. Okrem môjho otca a mamy boli všetci bezdetní, no vzťah mali často ešte bližší, pretože si ním nahradzovali, že nemajú deti. Otec mal najlepšieho kamaráta architekta Kyselku, ktorý za ním raz prišiel, že sa rozvádza a otec mame vyhlásil: S Mojmírom som skončil!“
Keď sa ho mama opýtala prečo, odpovedal jej, že opustil ženu a tri deti a to sa jednoducho nerobí,“ vysvetľuje Nina postoj k manželstvu, ktorý odpozorovala už v detstve.
Mala byť chlapec
Rodáčka z Brna na svoje detstvo spomína s nevídanou láskou. Najmä otec si z nej urobil svojho miláčika.
„Sestra Tamara bola krásna a ja som bola taký ofinatý blbec. Tak mi raz otec povedal: Pozri Nina, ty nie si pekná, ty musíš byť bystrá,“ spomína Divíšková.
Otec si po prvorodenej dcére veľmi prial syna: „A tak ma vychovával ako chlapca. Po mojom narodení boli všetci ťažko sklamaní, dokonca ma dlho ani nepomenovali. Sestra mi hovorila Nuna, tak to potom už len upravili na Nina.“
Najväčšia životná rana
Karel Divíšek bol automobilový pretekár, prvý potápač v republike, letec a jeho dcéra Nina sa mu chcela priblížiť.
„Robila som všetko preto, aby mu nebolo ľúto, že toho chlapca nemá. Raz hodil na dno priehrady zlaté hodiny a opýtal sa ma, či sa pre ne potopím. Samozrejme som sa potopila a našla som ich, aj keď mi pri tom prasli oba ušné bubienky, lebo boli vo veľkej hĺbke.“
Smrť otca jubilantka dodnes hodnotí ako najväčšiu životnú ranu. Mal len päťdesiatštyri rokov, keď dostal leukémiu.
„Bola som na začiatku druhého ročníka na JAMU, keď mi mama zavolala, že otec je v nemocnici. Za týždeň bol preč, už nám ho ani neukázali.“
Aj keď otec nestihol vidieť ani jedno predstavenie, herečka sa mu s každou vydarenou novinkou chváli.
„To, že niekto zomrel, znamená len to, že odišla jeho telesná schránka. S otcom a už aj s mamou, ktorá sa dožila nádherných deväťdesiatich troch rokov, sa dennodenne rozprávam. Hovorím im, čo sa mi podarilo a že môžu byť na mňa hrdí, ale občas sa priznám aj s vecami, za ktoré by som si pochvalu nezaslúžila.“
Na školu s odkladom
Otec aj mama malú Ninu vo vysnenej kariére herečky podporovali. „Ja som vždy chcela byť šašo,“ spomína herečka na svoje vysnené povolanie z detstva. Na JAMU ju prijali na prvýkrát. No nástup do prvého ročníka sa trošku skomplikoval.
„Mesiac a pol po prijímačkách všetkým, ktorých v Brne prijali, oznámili, že prvý ročník sa neotvára a že naše prihlášky presunuli do Prahy. Tam však už mali plno, takže som rok študovala dejiny umenia. V Brne sa nakoniec prvý ročník neotvoril ďalšie štyri roky, takže som, aj keď nerada, šla študovať do Prahy.“
Milovaný vôl
V prvom ročníku na herectve si ju našla aj osudová láska. Jan Kačer totiž študoval v tom istom ročníku réžiu. Vtedy by ani jeden z nich nepovedal, že dnes budú mať za sebou toľko rokov spoločného manželstva.
„Bola som chorá a tak som do prvého ročníka prišla neskôr. Každému zvlášť som sa predstavila a prišla som až k chlapcovi, ktorý sedel v rohu a niečo si kreslil. Predstavila som sa mu a on sa na mňa ani len nepozrel. Vtedy som si povedala, že s takým volom ja nechcem mať nič spoločné a takto to dopadlo,“ smeje sa v dokumente Českej televízie.
Práca materstvo nenahradí
Kačer si vzal Divíškovú v Ostrave počas prvého angažmánu, ktorý dostali. Zakrátko sa im narodili dcéry Simona a Klára.
„Otehotnela som z lásky a uvedomovala som si, že materstvo je veľká hodnota aj pre herectvo. Hoci som vtedy ešte netušila, ako veľmi ma budú deti inšpirovať, vedela som, že sú to veľké vráta do úplne iného sveta. Žiadna mimoriadne dobrá úloha by mi to nikdy nevynahradila,“ vraví herečka, ktorá často musí odpovedať na otázky, či jej skorým materstvom neunikli zaujímavé pracovné úlohy.
Desať rokov bez manžela
Tretia dcéra Adela prišla na svet, keď už dve staršie boli v puberte. Nakoniec ona jediná šla v rodičovských šľapajach a stala sa z nej herečka.
Divíšková si dodnes myslí, že to bolo najmä preto, že nezažila ťažké časy hereckých začiatkov. Po angažmáne v Ostrave odišla Nina a Jan do Prahy. S nimi aj celá partia z vysokej školy.
„Dostali sme ponuku do Činoherného klubu, ale bolo to ťažké. Nemali sme kde bývať. Kolegovia prespávali na žinenke za oponou. Nakoniec sa nám horko–ťažko podarilo získať byt.“ Dobré časy spokojného bývania však dlho netrvali.
Jan Kačer nevyhovoval vtedajšiemu politickému zriadeniu a z Činoherného klubu musel odísť. Vrátil sa späť do Ostravy, ale rodina zostala v Prahe. Desať rokov vydržali byť viac bez seba ako spolu.
„Všetky väzby boli pretrhnuté. Pýtať sa dcér, čo bolo v škole, nemalo zmysel. Pozerali na mňa, akože čo sa starám, keď s nimi nikdy nie som,“ spomína režisér.
Počas rokov bez rodiny musela Divíšková zastúpiť aj jeho úlohu. Dokonca sama postavila dom.
„V tej dobe si môjho manžela kamaráti doberali, že Kačer stavia dom, ale vlastne netuší kde.“
Zrodená pod šťastnou hviezdou
Nina Divíšková je dôkazom, že keď sa chce, tak ide všetko. Až na menšie životné peripetie je zrodená pod šťastnou hviezdnou.
Má úžasnú prácu, manžela, skvelé dcéry a vnúčatá. Nezabúda sa na ňu ani v osemdesiatke, ba naopak. To najlepšie z pracovnej oblasti prišlo za posledných dvadsať rokov, keď odišla z Činoherného klubu.
„Odchádzala som s presvedčením, že idem do dôchodku a budem sa starať o pribúdajúce vnúčatká. Prežívala som to nesmierne ťažko. Keď som bola sama, neustále som plakala, nespala som, pila som len vodu,“ spomína.
Nakoniec ju zo smútku prebralo skúšanie novej hry, ktorú čoskoro nasledovalo množstvo ďalších hereckých príležitostí. Excelovala v Príbehoch obyčajného šialenstva aj v seriáli Vyprávěj.
Dokonca sa nechala nahovoriť na účinkovanie vo filmovom muzikáli V perine aj keď nevie spievať. Jednoducho Nina Divíšková je aj v osemdesiatke ochotná prekračovať svoje hranice.
Spievať nevie. Aj napriek tomu si zahrala v muzikáli V perine. Foto: archív
S rodinou. Mama bola tanečnica, otec potápač a profesionálny automobilový jazdec. Foto: archív herečky
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
