Ešte nikdy, nikdy nepršalo toľko fráz a úplne prázdnych, vykostených rečí, ako teraz po brexite. Akoby politiku napadol vírus aktivizmu; všetci chcú EÚ zlepšiť, zdokonaliť, „priblížiť občanom", reformovať, pričom paradox je, že to najlepšie, čo môžu pre EÚ urobiť, je zubami-nechtami ju držať v stave, v akom je.
Lajčák to včera v Európskom parlamente, kde sa prišiel predstaviť ako zástupca predsedu, rozbalil na plné mechy: „Čaká nás intenzívna práca, aby sme urobili EÚ silnejšou, jednotnejšou a schopnejšou vysporiadať sa s aktuálnymi výzvami."
Tak. Ak niečo ľuďom lezie hore krkom na tej EÚ (ale je to aj rys domácej politiky), tak tento typ honosných predsavzatí a cieľov, za ktorými správne cítia, že nie je žiadny obsah.
Lajčák nemá najmenšiu predstavu ako by urobil EÚ jednotnejšou či silnejšou, je to čistý balast, ktorým dáva zahraničnému výboru EP najavo, že sú akože na jednej vlne.
Pre neho je presne to dôležité, aby nebol v konflikte, aby nemusel nič vysvetľovať. Keby prišiel s nejakým konceptom „posilnenia národných štátov", čo je populárne na Slovensku, tak by už vyvolal protesty polovice výboru.
Jeden balast je mu ale málo. „Momentálna situácia testuje podstatu európskej identity. Preto teraz potrebujeme ešte viac empatie, ochoty na kompromis a schopnosť počúvať to, čo hovoria občania", čaruje so slovami Lajčák.
Áno. Potrebujeme skrátka veľa kladných ľudských vlastností, a žiadne záporné. Ó, aké múdre a objavné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
