Len aby nevytrhala aj dlažobné kocky....
Pre Slovensko znamená brexit horšiu, bezpečnostne rizikovejšiu, geopoliticky „proruskejšiu" a slobodám jednotlivca výrazne nežičlivejšiu Európsku úniu.
Londýn - viackrát sme napísali - bol hlavný zástanca liberálnejšej, menej regulovanej a centralizovanej EÚ, akýsi hlas „common sense" uprostred často bláznivých nápadov Bruselu, pri odrážaní ktorých bude jeho vplyv ohromne chýbať.
Rozhodnutie britského ľudu, pokiaľ sa dá čítať, bolo do značnej miery odmietnutím trpieť často nezrozumiteľné až absurdné smernice a nariadenia, ktoré bol (je) povinný - ako my - implementovať.
Zároveň platí, že podobne ako ďalší z motívov, migráciu, Briti tento aspekt komunitárneho vplyvu na svoje životy značne precenili. Nezmysly a zbytočnosti nie sú „gros" pôsobenia Bruselu, ale exces.
Odchod Británie citeľne oslabuje kontinentálnych kritikov EÚ, bez najvplyvnejšieho spojenca hrozí stupňovanie byrokratického amoku.
Zvlášť nešťastné je, že europolitici - zo všetkých kútov - poňali brexit ako výzvu „reformovať" úniu, ktorá „by mala hovoriť zrozumiteľnejším jazykom", „byť bližšie ľuďom" (a podobne).
To sú hrozné klišé, za ktorými nie je žiaden obsah nielen preto, že EÚ nie je príčina, ale hromozvod naštvania a nedôvery ľudí v „mainstream". (Napr. na Slovensku sú ľudia viac zhnusení z Junckera alebo Kaliňáka?).
Zradou náhleho volania po „reformách EÚ" predovšetkým je, že ak aj existujú predstavy, tak sú dve diametrálne odlišné - „viac Európy" (Francúzi, južné krídlo), resp. „posilnenie národných štátov" (V4) - ktoré môžu skončiť jedine v úplnom konflikte.
Čo, všakáno, EÚ potrebuje zo všetkého najmenej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
