Keďže autor nestíha happening u Bonaparta, ešte jedna téma z minulého týždňa. Nemá síce také „gule" ako Bašternák, ale môže sa s ním ešte stretnúť v jednej vlne, ktorá vládu spláchne. Nepravdepodobné, ale možné.

No. Keby nebolo Kaliňáka, tak Radoslav Procházka je nesporne najväčší osobný bankrot tohto - a zrejme nielen tohto - volebného obdobia.

Rýchlosť a spôsob, akým sa mu rozsypal všetok kapitál - preferencie, dôvera, politická identita, ľudia - sú fascinujúce.

Pritom je Procházka celkom iste schopný človek, zaručene pripravenejší na politiku než 95-97 percent aktuálneho parlamentu.

Jeho problém azda je, že mnohí sú názoru, že je až všetkého schopný.

Skutočnosť, že vôbec pripustil posledný vývoj (výbuch), keď štyria ďalší poslanci - až na KE Bašistovú - mu vyhlásili revoltu, ide zrejme na konto jeho ega, o ktorom si „insideri", teda tí, čo ho dobre poznajú, robia vtipy.

Ak je pravda, že navrhoval Hrnčiarovi, aby mu pustil podpredsednícke kreslo v NR SR, a za to mu (a jeho priateľom) sľuboval akési iné funkcie, tak to je príznakové. Akékoľvek mal dôvody, takéto nátlaky - alebo čo to bolo - sa nerobia.

Ak už raz pustil Hrnčiara na výslnie v NR SR, tak ľutovať o tri mesiace pokusom o storno môže končiť len zlou krvou.

Toto bola pritom iba akoby posledná kvapka.

Správy, že Procházka je štepený proti budovaniu medziľudských vzťahov, vychádzali zo Siete hojne už pred voľbami. A ešte hustejšie po nich.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.