Josef Kemr sa narodil v mrazivom januári roku 1922 do rodiny krajčírov.
Kemr najprv vyštudoval obchodnú školu, po ktorej pracoval ako predavač, montér, premietač aj elektromontér.
Peniaze na živobytie uháňal na rôznych brigádach. Dokonca sa hovorí, že pri vykladaní vriec so zemiakmi ho našiel jeho dobrý priateľ Rudolf Hrušínský, s ktorým následne odišiel hrať divadlo.
Kočovník
Hrušínského babička Anna Budínska Červíčková vlastnila kočovné divadlo. Práve jej vnuk ju presvedčil, aby ich oboch do neho vzala. Tam sa ich priateľstvo ešte viac utužilo. Hrušínského syn dokonca spomína, ako si dlhé roky pomáhali.
„Keď otec dostal infarkt, Pepa bol ten, čo ho na javisku zastúpil. Puto medzi nimi bolo veľmi silné, nikdy som neveril, že by ich priateľstvu raz mohol byť koniec.“
Žiaľ, dobré vzťahy narušila istá udalosť, ktorú dlhé roky nikto nechcel komentovať.
Koniec priateľstva
Rudolf Hrušínský raz zo žartu tľapol po zadku kolegyňu Mariku Skopalovú, do ktorej bol Jozef Kemr zamilovaný.
Nevinný žartík, ktorému nikto nepripisoval význam, však Kemra nahneval natoľko, že sa s Hrušínským pobil a prakticky do smrti sa spolu nerozprávali.
„Viem, že otec sa to snažil po rokoch urovnať, prosil Josefa, aby mu odpustil, že to bol len žart. Žiaľ, odpustenie mu nikdy nedal. Myslím si však, že vo svojom vnútri ho vzal na milosť. Keď som ho občas stretával na spoločenských udalostiach, veľmi opatrne a nenápadne sa ma zvykol pýtať, či je doma všetko v poriadku,“ vysvetľuje Jan Hrušínský.
Vzťahové patálie
Blízki kolegovia vravia, že Josef Kemr, na rozdiel od svojho kamaráta, na ženy šťastie nemal.
„Veľmi túžil po láske, ale nedostávala sa mu. Vyžaroval niečo, prečo sa ho nielen ženy stránili. Nepamätám si, že ho niekto len tak objal alebo mu dal pusu,“ spomína v dokumente Českej televízie Květa Fialová.
Dokonca sám herec spomína v jednom z rozhovorov, že jeho najväčšie životné sklamanie súviselo s láskou.
„Miloval som jednu ženu, ale bola vydatá. Veľmi som túžil, aby sa rozviedla, no nestalo sa to.“
Spirituálna chvíľka
Keďže si medzi ženami vyberať nemohol, prvá, ktorá mu opätovala lásku, s ním skončila pred oltárom. Eva Foustková bola hercovým presným opakom. Komunistka, ktorá úprimne verila, že štát je v najlepších rukách, oproti mužovi, ktorý bol kresťanom celým svojím bytím.
Aj napriek zdanlivým nezhodám tvorili pekný zväzok. Ukončila ho až Evina smrť, osudnou sa jej stala náhla cievna príhoda.
Pre Josefa to bol obrovský šok, nedokázal si vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Podľa kolegov v tých časoch prepadol spiritualizmu. Aj keď bola jeho viera silná, nenachádzal v nej uspokojivé odpovede na manželkinu smrť.
„Zúčastňoval sa stretnutí s médiom, cez ktoré mal komunikovať s Evou. Zrejme mu to prinieslo uspokojenie a dozvedel sa, čo potreboval, pretože sa zrazu upokojil,“ spomínala v jednom z rozhovorov Fialová. „Miloval tajomno a záhady, mágiu, ale ako kresťan nechcel o takýchto veciach hovoriť verejne.“
Rakovina
Druhýkrát sa nikdy neoženil. S partnerkou Marikou si len vymenili prstienky a zdieľali spoločnú domácnosť.
„Neuveriteľne ma rozmaznával. Nedovolil ani, aby som mu prala ponožky,“ spomína Skopalová.
Harmonické spolužitie narušila až Kemrova choroba. S bolesťami brucha ho prijali do nemocnice v lete roku 1994. Po prvotných vyšetreniach bolo jasné, že to nie je len pokazený žalúdok. Rakovina bola už v takom pokročilom štádiu, že mu lekári nedávali šancu na uzdravenie.
Josef Kemr zomrel v januári 1995.
Pre herectvo žil
Jeden z posledných filmov nakrúcal úplne zoslabnutý. Štáb ani neveril, že jeho obrazy budú môcť dotočiť.
Nakoniec sa to podarilo.
„Pre Josefa bol na prvom mieste Boh a na druhom herectvo,“ hovorí Marika.
Počas svojho života stvárnil stovky postáv v divadle aj vo filme. Chalupári, Marečku, podejte mi pero, Čtyři vraždy stačí drahoušku, Dobrý voják Švejk, Babička, to je len zlomok filmov, kde sa objavil a exceloval.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
