Ak ste ešte neprepadli čaru severskej literatúry, mali by sa nechať opantať. Jednou z možností, ako si ju obľúbiť, je aj kniha Jóna Kalmana Stefánssona.
Neveľká dedina na západe Islandu, drsná príroda, miesto na hranici ľudskej obyvateľnosti. Prevratné spoločenské zmeny konca 20. storočia, akoby toto miesto obchádzali. Nič sa tu neutají: vzťahy, strasti, radosti živo zreťazené v príbehoch miestnych vidiečanov.
Rozprávač (snáď kolektívne vedomie dediny) vie o všetkom, čo sa tu deje. Presne popisuje, s múdrosťou a nadhľadom komentuje, kladie otázky. Jednu zvlášť naliehavo: odkiaľ a kam smerujeme?
Túžba, samota či smrť, neľahké témy, ktoré sú tu však oslobodené od akéhokoľvek sentimentu alebo pátosu.
Naopak, cez priamočiare a zároveň poetické príbehy pôsobí rozprávanie jednoducho, nenásilne, plynie s ľahkosťou, svoje samozrejmé miesto tu má irónia a humor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
