Helena Růžičková by dnes oslávila osemdesiatku

Bola neprehliadnuteľná v každom význame tohto slova. Veľká žena, veľká osobnosť, aj veľká herečka.

Ak by bol osud milosrdnejší, dnes by Helena Růžičková oslavovala osemdesiatiny. Bohužiaľ, už 12 rokov rozosmieva len herecké nebo. Podľa jej veľkého kamaráta Zdeňka Trošku takýto jedinečný zjav sa už nedá objaviť, ani napodobniť.

Režisér, ktorý s Růžičkovou natočil trilógiu Slunce, seno... a množstvo iných rozprávok a filmov, sa netají tým, že mali k sebe blízko nielen po pracovnej, ale aj po osobnej stránke.

„Mal som tú najväčšiu a najsilnejšiu múzu zo všetkých. Tá keď vás vybozkávala, pekne, s fortieľom, brnela vám hlava ešte pol hodiny,“ zaspomínal si s úsmevom v rozhovore pre idnes.cz.

Helenu bral ako svoju sestru, ako jeho druhé ja.

„Boli sme ako jedna duša v dvoch telách. Neuveriteľne sme si rozumeli. Stačil pohľad a Helena presne vedela, čo má urobiť,“ konštatuje autor divácky megaúspešných snímok.

Vedela svoju postavu nosiť

S Helenou Růžičkovou spolupracoval veľmi rád aj preto, lebo bola neuveriteľne zodpovednou herečkou. Na obrazovke to síce vyzeralo tak, že improvizuje, no ona sa vraj učila texty presne podľa scenára. A v tom bol jej herecký kumšt, že dialógy hovorila absolútne prirodzene, ako keby jej šli rovno od pľúc.

„Nikdy neprišla s tým, že jej text nepasuje do „huby“. Vždy ho povedala tak samozrejme a normálne. Koľkokrát som sa jej pýtal, či ten a ten úkon, alebo pohyb jej nebudú robiť problémy, či to zvládne. Ozvalo sa jej “bez debaty“´a klapnutím klapky vyštartovala, že som často len čumel. Aj napriek svojej tučnote bola neuveriteľne pohyblivá. Proste vedela svoju postavu nosiť,“ vysvetlil režisér, ktorý Růžičkovú obsadil napríklad aj do rozprávky „O princezně Jasněnce a létajícim ševci.“ Alebo ako hovorí, Helena sa do rozprávky obsadila sama.

Cena pre čarodejnicu

Hodila vraj na papier pár čísiel, chvíľu počítala a potom povedala: „Je ti jasné, že lepšiu čarodejnicu, ako som ja, nikde nenájdeš? Tu je to proste dané – osmička, päťka, dve sedmy a deviatka, to som celá ja.“

A ako vždy, mala pravdu. Ako dcéru jej potom Troška pridal Yvettu Blanarovičovú a duo obľúbených čarodejníc bolo na svete. Na vtedajšom festivale detských filmov v Zlíne chceli dať deti hlavnú hereckú cenu práve Růžičkovej a Blanarovičovej, no súdružky v porote odpadávali zo šoku. Nebolo možné, aby najväčšiu cenu získali záporné postavy.

Gestá si odkladala

Napriek tomu Helenu Růžičkovú diváci milovali, nech sa objavila v akejkoľvek postave. A čo bolo podľa Trošku možno tajomstvo jej hereckého umenia? Nuž v tom, že si dobre všímala ľudí okolo seba.

„Mala neuveriteľný pozorovací talent. Stále študovala ľudí a mnoho z ich chovania si ukladala „na niekedy“. A potom prišla chvíľa, keď mohla nejaký odkukaný povahový rys, či gesto použiť pre svoju rolu,“ vysvetlil režisér, ktorý sa už do svojich filmov druhú Růžičkovú ani nesnaží nájsť.

„Každý herec má to svoje ja, ktoré je jedinečné a neopakovateľné. Môžete sa len priblížiť k jeho spôsobu hrania, výrazu, ale kopírovať ho nemá cenu. Aj tak to bude iné a veľakrát nepodarené. Originál je proste originál,“ dodal na záver.