So smiechom hovorí, že by bola rada, ak by mohla spievať ešte desať a potom ideálne ďalších desať. Nie je dôvod pochybovať. Humor, dokonalá vizáž a hlas ako za mlada sú dôkazom, že by sa to mohlo podariť.
Uprostred týždňa si slovenská speváčka pripomenula svoje narodeniny. Kedy a kde sa budú konať oslavy, zatiaľ nemá premyslené, no zrejme sa koncentrujú na nadchádzajúci víkend.
Na život aj oslavy má Jana Kocianová stále dosť energie: „Tá mi teda nechýba, ale vedela by som si predstaviť aj krajší vek, napríklad keby som mala o dvadsať menej, to by bolo ono,“ smeje sa dáma, ktorá aj napriek horekovaniu na svoj vek rozhodne nevyzerá.
Pesimizmus nepraktizuje
Okrúhliny vo vyššom, ale aj nižšom veku sú úzko späté so spomienkovým sentimentom. Nevyhla sa mu ani oslávenkyňa.
„V živote som nemala veľké problémy. Skutočne môžem povedať, že som mala šťastný život.“
Za tento postoj k minulosti môže aj Kocianovej povaha. Pesimistické nálady si nepripúšťa: „Aj keď ma niečo trápi, snažím sa to pred druhými maskovať. Robím to tak dokonale, až sama uverím, že problém nie je taký veľký a uvedomím si, že je všetko v poriadku,“ objasňuje teóriu, ktorú pretavuje do praxe už roky.
Nemenila by nič
Ako jedna z mála ľudí je dokonca absolútne spokojná zo životom a keby mala možnosť niečo zmeniť, všetko by nechala tak, ako bolo.
„Spievať by som spievala. Partnera by som si vzala toho istého. Naozaj by som nič nezmenila.“
Na kariéru a manžela má Kocianová skutočné šťastie. Spieva od svojich dvadsiatich rokov a s Jozefom Škvařilom tvorí pár neuveriteľných štyridsať, z toho dvadsať v manželstve.
„Stretla som v živote veľa mužov, ale môj Jožinko medzi nimi zažiaril,“ láskyplne sa vyjadruje k svojmu manželovi. „Je veľmi tolerantný, citlivý a skromný, ale ku mne vie byť štedrý. Čo viac si môžem priať.“
Speváčkou od detstva
Jana Kocianová už ako malé dievčatko túžila po tom, aby bola speváčkou. Chodila do rôznych speváckych krúžkov, zborov.
„Už ako štvorročná som pobehovala dome a vyspevovala si,“ hovorí.
Aj keď začala študovať na farmaceutickej a aj pedagogickej fakulte, vždy jej bolo jasné, že spev je to, čo chce robiť.
„Pamätám si z detstva, že do Šaštína, kde som vyrastala, chodili hrať cigánske kapely, ľudovka. Všetko ma to očarilo. Realizovala som sa tak, že som spievala. Netuším, prečo to tak je. Asi sa to nedá vysvetliť, je to proste niečo, čo v človeku je od narodenia.“
Speváčka si spomína, ako sa zvykla poobliekať do maminých šiat, obula si topánky na vysokom opätku a nešetrila ani šminkami. Takto vyfintená predvádzala rodine svoje spevácke vystúpenia.
O kariére rozhodli kamarátky
Keď sa spätne vracia do spomienok, kedy sa z vystupovania v obývačke dostala na profesionálne pódiá, vybavia sa jej kamarátky, ktoré to všetko spískali: „Zmaturovala som a už ma presviedčali, že s tým hlasom musím niečom urobiť. Nasmerovali ma do televízie, kde bola súťaž Zlatá kamera. A ja som ju bez toho, aby som sa o to nejako špeciálne zaslúžila, vyhrala.“
Od výhry bol už len krôčik k profesionálnej dráhe speváčky.
„Myslela som si, že mi pánbožko praje a ja budem vyhrávať stále, ale, samozrejme, také ľahké to nebolo,“ pravdivo priznáva.
Vokalistka s odvážnymi plánmi
Pravdou však je, že navonok jej kariéra vyzerá ako prechádzka ružovou záhradou. Je nositeľkou troch zlatých Bratislavských lýr.
Účinkovala v bratislavskej Tatra revue, zaspievala si aj v programoch Karla Gotta: „Bola to výborná skúsenosť, ale byť len vokalistkou ma dlho nebavilo. Mala som málo priestoru. Spievala som len pesničku Kabaret. Ale inak som sa v celej zostave cítila veľmi dobre. Bol to pre mňa nový svet plný profesionality, dobrodružstiev i zábavy.“
Po dvoch rokoch u Karla Gotta sa rozhodla vytvoriť vlastný koncertný program. Pustila sa do toho s vervou, pozbierala špičkových muzikantov.
Zboristkami boli sestry Bezákové a Gabika Šusteková. Scenár k programu mala napísať dvojica Lasica - Satinský, ale Janke sa podarilo pre nich vybaviť aj verejné účinkovanie po dlhodobom zákaze, ktoré mali v čase normalizácie.
V réžii Jána Roháča vznikol program Stretnutie, s premiérou v Šaštíne v novembri 1975. Za rok sa uskutočnilo 200 repríz.
Chémiu vystriedali dobré spôsoby
Práve pri tejto práci sa spoznala aj s budúcim manželom. On ako bubeník ju sprevádzal večer čo večer na pódiu. Spoločných chvíľ odvtedy strávili tisícky.
„Jasné, že krízy sa občas vyskytli, tak ako v každom vzťahu. Ale prekonali sme ich rýchlo. V začiatkoch rozhoduje povestná chémia. Museli by sme však byť na smiech, keby sme tvrdili, že je na prvom mieste aj po vyše štyridsiatich rokoch. Dnes viac zavážia spôsoby toho človeka, ako sa k vám správa, či je džentlmen, či má zmysel pre pokoj i pre humor,“ priznáva úprimne.
Perfekcionistka
Manželom potomkovia dopriati neboli.
„Keď som bola mladá, nemala som pocit, že by mi deti chýbali, lebo spev ma zaujímal zo všetkého najväčšmi. Všetko išlo bokom a potom už bolo neskoro. Myslím, že nemusím ľutovať, lebo nie som ideálny typ na výchovu detí. Som príliš náročná na seba, bola by som aj na deti.“
Náročná je aj na výsledky svojej práce. „Keď počúvam svoje staré pesničky, niektoré by som dnes nahrala celkom inak. Niežeby mi na nich čosi veľmi prekážalo, ale ja som špeciálne ten typ, ktorý si vždy na sebe nájde čosi, čo by sa dalo vylepšiť.“
Speváčka doteraz vydala šestnásť platní.
Zahoď starosti
Jej najväčším hitom je však nepochybne skladba Zahoď starosti.
„Je to pesnička, ktorá je už takou mojou pevnou súčasťou a je to fajn. Až sa niekedy divím, ako je možné a čím to je, že práve túto pesničku si so mnou ľudia takto silno spojili. Je však naozaj vydarená, dodáva stále novú energiu ľuďom, ktorí ju počúvajú a ja ju rada spievam. Je veľmi nadčasová a publikum si ju vždy pýta. Čo je úplne úžasné, je fakt, že sa z nej tešia aj mladí.“
A najmä je najlepším bojovníkom, ak sa v živote načas zamračí. V prípade Jany Kocianovej sa kúsok mrakov prehnal pred dvoma rokmi, keď jej lekári diagnostikovali rakovinu prsníka.
„Som optimista a verím, že sa to nevráti. Toto je zákernosť životná. Ste oukej, všetko pokračuje a zrazu sa tam niečo objaví.“
Milovníčka jedla
Večná optimistka si každý deň užíva naplno. Chodieva na dlhé prechádzky a každé ráno sa namaľuje.
„Myslím si, že líčenie pomôže každej žene vytiahnuť do popredia to, čo je na nej krásne,“ vysvetľuje.
Diéty nedrží, o jedle dokáže rozprávať ako o svojom najlepšom priateľovi. „Ja musím jesť. Jedlom sa ukájam, cítim sa pri tom blažene. Bez jedla si neviem predstaviť kvalitný život. Nielenže ho mám rada, ale pri varení a pečení doslova oddychujem.“
Narodeninový koncert až na jeseň
Svojím spôsobom je pre Janu Kocianovú oddychom aj koncert. Veľmi rada by nejaký veľký ešte zorganizovala:
„Viem plánovať niekoľko vecí súčasne a zároveň s programom dnešného dňa už aj uvažujem o plánoch do budúcnosti. My, ženy, predsa vieme robiť viacero vecí naraz, nie? Myslím dopredu a asi preto som celkom dobrý organizátor. Hádam na jeseň sa koncert k tomu to môjmu výročiu uskutoční. To je moje želanie. A druhé je, aby sme s manželom žili pekne a v pokoji, čo najdlhšie, aby sme boli zdraví a aby sa nič vážne nestalo.“
Jana Kocianová a Kyvadlo. V jej prvej skupine hral aj budúci manžel.
Bratislavská lýra 1983. Speváčka bodovala s piesňou Sklíčka dávnych stretnutí. Foto k článku: archív J. K.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
