O kandidatúre Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN sa dá bez väčšieho rizika napísať, že väčšmi než o pozícii „riaditeľa sveta" je o popularizácii Lajčákovej osoby na domácej pôde. To platí aj v prípade, ak marketingový zámer minister nemá a ozaj - či aspoň štipku - verí vo svoje zvolenie.
Faktom je, že proces predstavovania sa kandidátov, ktorý beží priamo v New Yorku, zatiaľ nevyplavil uchádzača, ktorého by charakterizoval ako „vážneho" aj niekto iný než on (ona) sám (sama). Do obrazu však dokonale zapadá aj Lajčák.
Na „hearingu", ktorý absolvoval, zaujal akurát batériou banalít a fráz (pozri agentúry), čím len potvrdil svoj bezhodnotový a konformistický profil, čo je hlavná črta jeho politického „ja" i celej kariéry. Milá a ctená mienkotvorba, ktorá portrétuje Lajčáka ako osobnosť s vlastným názorom a - napríklad - korektora Ficovej diplomacie slona v europorceláne, sa totiž hlboko mýli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
