V pracovnej sfére je mimoriadne úspešná, v súkromí pred časom prežila neveru dnes už exmanžela Sašu Rašilova a po novom partnerovi už netúži. Je z nej silná žena, ktorá veci rozdýcha oveľa ľahšie ako v minulosti, v koníčkoch posúva hranice toho, čo je možné a snaží sa o nadhľad, hoci s výraznou dávkou cynizmu.
Obľúbená česká herečka má pomerne netradičné hobby. Učarovali jej koníky, takže minimálne dvakrát týždenne sadá do sedla a „čistí" si hlavu na prechádzke. Vraví, že je to pre ňu droga i terapia zároveň a stráca pri tom pojem o čase.
Exmanželka herca Sašu Rašilova mala ku koňom blízko odmalička a tvrdí, že jej pravdepodobne boli súdené.
„Často som ich v detstve kreslila, ako dieťa som chodila do rôznych jazdeckých oddielov. Vyrastala som však v Prahe a v dobe, keď nebolo možné vlastniť koňa. To sa mi splnilo až oveľa neskôr, v čase, keď sme si kúpili dom na Vysočine," prezradila v rozhovore pre magazín Moje zdraví.
Dom kupovali pred vyše dvadsiatimi rokmi na inzerát a bola to ruina, ktorú si, väčšinou svojpomocne, dali dokopy. „Hlavný motív bol ten, že tam bude fungovať rodina, čo sa nám aj mnoho rokov darilo."
Dnes tam žije sama, keďže sa aj dve jej dcéry postupne odsťahovali. A ďalšieho partnera si nehľadá.
„Muži sú schopní odísť od rozrobenej práce, čo som sa naučila síce nie chápať, ale rešpektovať, takže v tom teraz pokračujem sama."
Automobilové preteky
Okrem jazdectva sa herečka venuje i plávaniu, istý čas jej dokonca učarovalo horolezectvo.
„Bolo to vždy pestré a zvedavosť ma neopustila ani dnes. Stále niečo skúšam a posúvam si hranice toho, čo je možné. Rada rýchlo jazdím autom a chcela by som skúsiť aj nejaké preteky. Nie kvôli výhre, ale láka ma jazda bez obmedzenia rýchlosti, len čo mi môj strach dovolí... Tiež si občas zájdem na jogu, veľa chodím peši alebo bicyklujem. Ráno chodievam so psami na prechádzku k Vltave, prípadne si vyšliapem na Petřín a pozriem sa na mesto zhora."
Nadhľad či sebaobrana?
Rozvedená päťdesiatnička tvrdí, že sa vekom nejako výraznejšie nemení, no mnoho vecí ju už nedokáže rozhádzať.
„Tiež som bola prehnane zodpovedná a všetko som chcela robiť za každú cenu na sto percent. Aj dnes je to tak v profesii, lebo inak by to nemalo zmysel robiť, ale to ostatné už rozdýcham oveľa rýchlejšie ako predtým. Možno by sa to dalo nazvať nadhľadom s istou dávkou cynizmu. Alebo je to sebaobrana? Niekedy mám pocit, akoby na mne rástla kôra."
Vraj keď v jej živote nastanú situácie, ktoré by si zaslúžili nejakú výraznejšiu emóciu, akoby jej už nebola schopná. „A tiež za už z ničoho nezrútim... Veď čomu tým pomôžem?"
Autor: Spracovala Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
