Aj medzi známymi tvárami sa nájdu takí, čo okamžite excelovali, ale aj takí, čo bojovali s trémou.
Foto: Stano Klačanský
Ján Gordulič zažil, čo je to mať plné gate
Bývalý poštár v relácii Pošta pre teba sa dnes živý najmä organizovaním stand-up vystúpení. Dokonca vytvoril vlastnú skupinu humoristov, ktorí idú s kožou na trh a pred publikom rozprávajú príhody. Z času na čas vystupuje aj Gordulič. Ten si dodnes spomína na svoje prvé vystúpenie. Spolu s kolegami sa riadne zapotil. „Bolo to v jednom klube a bol to taký polotrapas. Všetci sme stáli na pódiu so stand–upom prvýkrát a mali sme plné gate. Ja som sa pripravoval na vystúpenie asi mesiac a vedel som ho odpredu aj odzadu, našťastie publikum nám veľa odpustilo, chceli sa baviť. Aj vďaka ľuďom nám to vydržalo a už vystupujeme šesť rokov.“
Foto: veja
Huba v začiatkoch bojoval s protekčnou nálepkou
Pán herec je dôkazom, že ťažké začiatky by nemali odrádzať od cieľa. Ako „protekčné dieťa“ opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej a herca Mikuláša Hubu sa hereckým životom musel tvrdo prebíjať. „Moje začiatky neboli veľmi ružové, bol som dosť neschopný žiak a mal som biľag v podobe protekčného dieťaťa. Trápili ma kamaráti a v električke kričali - áno, ide Huba, to je syn toho laureáta. Tváril som sa, že je to veselé, ale nebolo.“ Dnes má Martin Huba na konte desiatky ocenení a zaujímavých filmových a divadelných úloh a o jeho kvalitách sa nikto neodváži ani zapochybovať.
Foto: tasr
Janko Kuric hrával za biele víno
Prvé verejné vystúpenie absolvoval s kamarátmi na výročnej schôdzi záhradkárov z Rovinky. „Hrali sme za dva litre bieleho vína. Akurát predtým sme skúšali v sklade, kde to víno mali uskladnené. Tak sme si z neho trocha potiahli,“ smeje sa na spomienke Kuric. Názov Ventil RG, ktorý predchádzal Vidiek, vznikol až o niečo neskôr. „Dlho sme sa nevolali nijako, hrali sme iba v šope a suseda povedala, že sme jej vyhnali myši. Raz sme sa prihlásili v Bratislave na jednu prezentáciu a tam nám povedali, že sa musíme nejako volať. Tesne predtým sme si dali meno Krach, čo nebol dobrý socialistický názov. Milan chodil na učňovku a sťažoval sa, že musí pucovať ventily na lokomotíve. Tak sme si dali názov Ventil. RG bol potom dodatok, čo znamenalo Rovinka Gentlemans.“
Foto: facebook
Chiki liki tu-a odohrali prvý koncert bez mena a repertoáru
Prešovčania začali spolu hrať v roku 1995. No ani po dvadsiatich rokoch hudobnej kariéry im nemizne z tváre úsmev pri spomienke na prvé vystúpenie. „Prvý koncert sme odohrali bez mena, ani sme nevedeli, čo budeme hrať. Po nejakej tej skladbe za nami prišiel jeden pankáč a kričal: „Totu poslednú ešte raz.“ Tak vyzeral náš úplný úvod. Prvý skutočný koncert sme odohrali v marci 1995. Bolo to u nás v PKO na prehliadke amatérskych skupín,“ hovorí líder kapely Martin Višňovský.
Foto: Judita Čermáková
Prvá úloha Maríny Kráľovičovej bola hneď hlavná
V utorok oslávi táto vynikajúca herečka osemdesiate deviate narodeniny. Na divadelných doskách prvýkrát stála ako osemnásťročná. „Moje prvé divadelné predstavenie bolo na prvej štácii v Martine. A hoci som nemala nijakú hereckú prípravu, ani školu, ba ani som nevedela poriadne po slovensky, veď som zo Záhoria, dostala som v Gogoľovej Ženbe hneď úlohu hlavnej predstaviteľky Agafie Tichonovny. Zaujímavé, dodnes si pamätám, že som nemala nijakú trému. V Martine som ostala dve sezóny a odohrala rovných štrnásť premiér,“ spomína herečka, ktorá neskôr prešla do Slovenského národného divadla.
Foto: archív N. P.
Hereckú premiéru absolvovala Nela Pocisková v muzikáli
Čoskoro mamička mala prvý kontakt s javiskom ako pätnásťročná na konkurze do muzikálu Neberte nám princeznú. „Irónia je, že som predtým do divadla vôbec nechodila. Pôvodne som mala rolu princeznej len skúšať. Na javisko som sa mala dostať ako náhradníčka alebo ako komparz,“ spomína Nela. Šancu jej vtedy dal Ján Ďurovčík, ktorý v nej videl potenciál. „Bolo to najhoršie obdobie, plné driny, a zároveň najkrajšie, aké som zažila. Bola som najmladšia v kolektíve. Všetci sa poznali, ja som nepoznala nikoho. Pamätám si, ako si herci hovorili: Čo tu tá malá robí? Kto to je?“ Nakoniec odohrala druhú premiéru.
Foto: facebook
Mária Čírová chcela kvôli tréme prestať spievať
Hudobnú kariéru odštartovala známa speváčka v kostole. Prvé sólo v zbore spievala už ako štvorročná. Ako to už býva, deti väčšinou trému neriešia, tá aj v prípade Márie prišla až neskôr, no v plnej paráde. „Zrazu od vás niekto niečo očakáva a vy ho nechcete sklamať. Vtedy mi neraz, keď mi vypadol text pri spievaní, alebo keď som zabudla pokračovanie klavírnej skladby na koncerte, padali slzy,” približuje svoje profesionálne začiatky. „Cítila som sa dosť trápne a hovorila si, že už nebudem spievať.“ Našťastie sa tak nestalo a dnes má na konte množstvo piesní.
Foto: facebook
Miro Žbirka začínal na lavičke v parku
„Skôr som začal spievať ako hovoriť. Spieval som všetko, od Tam za vodou v rákosí až po Olympic,“ spomína Meky na svoje začiatky, ale že by sa raz mohol svojím koníčkom živiť, mu nikdy nenapadlo. S gitarou chodieval aj von do parku: „Tak som sa vlastne dostal aj do Modusu. Spieval som si s gitarou na lavičke a jedného dňa ku mne prišiel dobrodruh Jano Lehotský. A zavolal ma na skúšku. Dostal som za úlohu hrať a spievať pesničku od Beatles Do You Want to Know a Secret. Zaspieval som to, skúsil som prvý aj druhý hlas a hovorím, chlapci, čo je, čo sa tu budeme učiť abecedu? A brali ma.“
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
