Iva Janžurová: Na duši sa plastika robiť nedá

Aj vďaka tomu sa z nej stala jedna z najobľúbenejších českých komičiek. Je však skvelá aj vo vážnych úlohách a tak meno Iva Janžurová právom patrí do zlatého fondu.

Herecká hviezda s nezameniteľným hlasom a smiechom včera oslávila 75. narodeniny a hoci mala začiatkom roka zdravotné problémy, už sa zase dostáva do formy a postupne sa vracia na divadelné dosky.

Je to skrátka veľká bojovníčka. Koncom februára podstúpila plánovanú operáciu, pri ktorej jej nahradili aortálnu chlopňu. Potom strávila tri týždne na liečení v kúpeľoch.

„Teším sa na všetkých divákov a sľubujem, že všetko spoločne dobehneme,“ odkazovala z nemocničného lôžka. Bez herectva si totiž svoj život nevie predstaviť.

Príliš škaredá na herečku?

Rodáčka z Žirovníc pri Pelhřimově o tejto profesii snívala odmalička, keď sa bláznila so svojimi dvoma staršími bratmi.

„Povedala by som, že ma dokonca zneužívali pre svoje komické výstupy a scénky, ktoré písali. Napríklad ma nalíčili za muža a sami predstavovali ženy, čo rozveseľovalo hlavne rodičov. Myslím, že práve v tomto veku sa začal brúsiť môj zmysel pre gag a pre komediálne hranie,“ spomínala.

Od herectva ju ale rodina odhovárala. Brat jej dokonca povedal, že na herečku je príliš škaredá.

A rodičia s ňou aj tak mali iné plány. Keďže boli obaja učitelia, aj Ivu chceli vidieť za katedrou. No hoci vyštudovala pedagogické gymnázium, po maturite si aj tak šla za svojím a prihlásila sa na pražskú DAMU.

„Zaumienila som si, že budem pokojne aj škaredá herečka. Na škole mi vtedy prorokovali, že budem dobrá v divadle, ale že si veľmi nezafilmujem. Tak som celkom rada, že im to tak úplne nevyšlo,“ porozprávala v autorizovanej biografii s názvom Včera, dnes a zítra.

Komédie dostala príkazom

Iva Janžurová si bravúrne poradí s každou úlohou. Či už je dramatická alebo komická. A za to, že sa do povedomia divákov dostala hlavne ako zabávačka, môže v podstate komunistická normalizácia.

Kvôli tomu, že v roku 1968 vítala spolu s Martou Kubišovou Alexandra Dubčeka, že si zahrala v okupačnej časti seriálu Píseň pro Rudolfa III. a uverejňovala články v týždenníku Zítřek, sa ju rozhodli potrestať.

A tak začiatkom sedemdesiatych rokov vydali príkaz, že vo filme a v televízii smie vystupovať len v zábave.

Súdruhovia ani nevedeli, akú silnú zbraň jej dali do ruky. Naplno nechala vyniknúť svoj komediálny talent a diváci si švihnutú „Janžurku“ tak zamilovali, že sa zaradila medzi najobľúbenejšie herečky.

V 70. a 80. rokoch hrala hádam v každej komédii, ktorá sa nakrúcala, ako Čtyři vraždy stačí, drahoušku, Pane, vy jste vdova! alebo Což takhle dát si špenát.

Veľkú obľubu jej priniesla aj úloha v seriáli Nemocnica na okraji mesta a jej nezabudnuteľná sestra Huňková, ktorej Štrosmajer adresoval hlášku „Keby hlúposť nadnášala, tak vy sa tu budete vznášať ako holubička!“

Mala však šťastie aj na krásne úlohy v zaujímavých filmoch a na konte má aj nespočetné množstvo divadelných rolí. Ako však hovorieva, žiadna nebola jej vysnená

„Po konkrétnej role som nikdy vyslovene netúžila. Keď som na ňu kedysi len pomyslela, osud mi ju nedoprial,“ tvrdila raz so smiechom.

Zanevrela na manželský zväzok

Veľké šťastie mala Iva Janžurová aj v súkromnom živote. Našla totiž muža, s ktorým bola šťastná takmer polstoročie, čo v šoubiznise rozhodne nie je ľahké.

Aj keď je pravda, že režisér a herec Stanislav Remunda bol jej druhý životný partner. Koncom šesťdesiatych rokov sa totiž zaľúbila do kameramana Jana Eisnera.

„Mala som vtedy pocit, že mám najlepšie roky na to, vydať sa. Mala som 26 rokov, žiadna veľká známosť na obzore,“ vysvetlila v biografii.

Jan jej imponoval svojou divokosťou a priamočiarosťou. Pri vpáde okupačných vojsk v auguste 1968 jazdili po Prahe v aute, on vtedy kamerou nakrúcal vojakov v uliciach, Iva sedela s Martou Kubišovou vzadu.

„Marta spievala Modlitbu a báli sme sa, že si vojaci všimnú, že sa točí. V hrôze sme míňali tanky, ale nikto si nič nevšimol. Nakoniec sa materiál dostal až na televízne obrazovky,“ zaspomínala si na pohnuté časy.

Tie ju s kameramanom zblížili natoľko, že sa po dvoch mesiacoch konala svadba. „Tá bola z nášho krátkeho manželstva to najkrajšie,“ skonštatovala raz.

Nie, že by si nerozumeli, len bol príliš veľký bohém, zapálený do práce a prelietavý. Ako dvaja rozumní ľudia sa dohodli na rozvode.

Ale vtedajšie úrady im to nemienili uľahčiť a snažili sa za každú cenu udržať ich zväzok, aby mohli vytvoriť socialistickú rodinu.

„Ten rozvod ma strašne rozrušil a znechutil. Museli sme na súde tvrdiť, že sa neznášame a hádzať na seba špinu, len aby nás rozviedli. Je to šialené, rozprávate, aký k sebe cítite odpor a pritom to nie je pravda,“ vysvetlila herečka, ktorá sa vtedy rozhodla, že podobné tortúry už nechce podstúpiť. A preto sa už nikdy viac nevydala.

Hrá a filmuje celá rodina

S Remundom tak aj bez oficiálneho papiera žili v šťastnom zväzku 44 rokov, až kým nezomrel.

Na ich vzťahu však bolo najzaujímavejšie to, že sa zoznámili na Janžurkinej prvej svadbe, kam im prišiel ako kolega z brandže zablahoželať. Lenže vtedy ešte ani jeden z nich netušil, že ich osud raz dá dohromady.

„Ivuška je kapitál. Životný kapitál,“ hovorieval o svojej žene. Mali dve dcéry – Theodoru a Sabinu a tie im dali štyri vnúčatá - Alfréda, Kajetána, Vincenta a Adýnku.

Sabina a Theodora sa vydali v rodičovských stopách a aj ony sa venujú herectvu, filmu a divadlu. A to aj napriek tomu, že im to rodičia v minulosti vyhovárali. Theodora točí dokumenty a jej prvý divák je často mama.

Sabina je herečka a zahrala si napríklad zlú kráľovnú v rozprávke Sedem zhavranených bratov. Spolu s ňou tam účinkovali aj jej dve deti – Adýnka a Vincent.

„Doma sme sa ich pýtali, či im nevadí, že ich mama hrá zlú kráľovnú. Vraj nevadí, tak je to dobre,“ smeje sa Janžurová, ktorá je pri otázke hereckej kariéry vnúčat benevolentná. „Pri dcérach bolo moje dohováranie nanič. A dnes som spokojná, že to dopadlo tak, ako malo.“

Privalená kulisou

Svojich potomkov Iva povzbudzuje, aby boli priebojní a verili svojim snom, keďže veľmi dobre vie, aké je to, pochybovať o sebe.

„Keď sú všetci po premiére nadšení, tak ja som tá, ktorá uvažuje, či odviedla dosť dobrý výkon. Som profík v sebatrýznení. Už som sa s tým naučila zaobchádzať,“ priznala jubilantka, ktorá v hereckej profesii okúsila už všeličo. Dokonca aj nebezpečný pád kulís.

Táto udalosť v roku 2002 poriadne vystrašila ju, aj jej príbuzných a kolegov. Stalo sa to počas divadelného predstavenia Maria Stuartovna v pražskom Stavovskom divadle.

Uvoľnená kulisa spadla rovno na Ivu Janžurovú a herečka skončila v nemocnici s pomliaždeninami, odreninami, bolesťami chrbta, hrudníka, ruky a hlavy. Našťastie sa z toho dostala.

Nič so sebou nevyvádza

Mnoho žien ju obdivuje aj za to, ako dokáže prirodzene starnúť a nenaháňa sa za umelohmotnou mladosťou.

„Nič so sebou nevyvádzam, aby som lepšie vyzerala. Hrám od roku 1961 a som štvornásobná babička. Úlohy si vyberám, pretože chcem hrať také, čo sú blízke môjmu vnútornému nastaveniu a na duši sa žiadna plastika robiť nedá, tak tomu musí zodpovedať aj ten zovňajšok,“ povedala pred časom v rozhovore herecká hviezda, ktorá sa navyše dokáže pre hereckú rolu poriadne spotvoriť.

Ako vysvetlila, robí to, samozrejme, pre diváka. „Ja seba nepovažujem za najkrajšiu herečku a nie som z toho smutná, preto mi naozaj nerobí problém sa namaskovať tak, ako to vyžaduje rola a sem–tam to rada zdôrazním o niečo viac, než je vyžadované, pretože predpokladám, že to prospeje na pobavenie diváka a to je môj vznešený cieľ.“