Možno si neviete predstaviť byť v jej koži, mať za manžela o dve generácie staršieho režiséra, jedno z detí splodiť s iným mužom a nebývať v spoločnom príbytku, no ona to zvláda. Má 38 rokov, je krásna, vyrovnaná a spokojná.
S režisérom Jiřím Menzelom je od svojich 22 rokov. Ich vzťah vydržal i napriek tomu, že hoci si on neprial mať deti, „zariadila" si staršiu dcérku Aničku s iným režisérom, Jaroslavom Brabcom.
Od chvíle, čo prišli deti, však s manželom, s ktorým tento „drobný" problém prekonali, nezdieľajú spoločný domov.
„Systém, ktorý máme teraz, je ten najlepší možný, pretože Jirka je už vo veku, keď potrebuje mať svoj pokoj, aby mohol pracovať a tvoriť. A my tri a pes pokoj nie sme. Náš druhý, spoločný byt na Hradčanoch je veľký, máme tam svoje veci a Anička aj vlastnú izbu, ale som si istá, že takto je to lepšie. Vídame sa, kedy chceme a kedy máme náladu. Niekedy aj každý deň. Ale ako Jirka s nadsádzkou vravieva: Dievčatá, ja vás tak rád vidím, a to dvakrát. Keď prídete a keď odchádzate. Obaja sa z toho smejeme," poodhalila pre časopis Maminka čosi z atypického súkromia atraktívna žena, ktorá má vlastnú produkčnú spoločnosť Medialogue a ako 27-ročná nastúpila na FAMU, aby sa dovzdelala v oblasti produkcie.
Je jej fuk, čo si kto myslí
Priznáva však, že občas to s dvoma deťmi na krku sama nemá jednoduché.
„Samozrejme, má to aj negatíva. Napríklad prídem domov s deťmi a so psom z nákupu a nemôžem to všetko odniesť, takže tašky vynosím z auta, až keď dievčatá zaspia... Stále si však myslím, že pozitíva prevládajú. Nechcem, aby to vyznelo tak, že je tento model ideálny, ale zvolila som si ho vzhľadom k situácii a k veku mňa a môjho muža. Takto nám to vyhovuje a je mi úplne jedno, čo si kto myslí. Neexistuje predsa jednotný návod na to, aby vzťah a rodina fungovali."
Deti ako lakmusový papierik
Olga si nevie vynachváliť pani, ktorá jej trikrát týždenne stráži dcérky. Pomocníkom je aj Aničkin otec, ktorý sa o dcérku príkladne stará.
„V rámci možností spolu trávime voľný čas aj všetci dokopy, aby Anička vedela, že sme rodina, hoci nežijeme v jednom byte. Nemá pocit, že o niečo prichádza, nie je tam žiadny deficit, nijako netrpí. Naopak, nikdy nezažila hádky, tlak a napätie... Keby som mala jedným slovom charakterizovať našu rodinu, bolo by to pohoda. Naučili sme sa byť šťastní v tom, ako žijeme."
Zámerne použila slovo naučili, pretože si logicky nikdy nemyslela, že takto raz bude fungovať. Pochádza z klasickej konzervatívnej rodiny.
„Naučila som sa však prispôsobiť sa situácii a byť spokojná. Myslím, že človek by sa mal snažiť vyriešiť situáciu najlepšie nielen s ohľadom na deti, ale aj na seba. Pretože keď je šťastná mama, tak sú šťastné aj deti. Dievčatá sú lakmusovým papierikom môjho stavu."
Manžel najlepším priateľom
Napriek všetkému považuje manžela J. Menzela za svojho najlepšieho priateľa. „Nemám bližšieho kamaráta a dovolím si tvrdiť, že je to vzájomné. Máme si stále čo povedať. A keď práve nie, radi spolu mlčíme."
Dcéry ho vraj nesmierne omladzujú a motivujú.
„Blbne s nimi, váľa sa po zemi, sú ako tri šteniatka... Tiež pomáha, hoci to nevyžadujem. Predsa nemôžem vyžadovať niečo, o čom viem, že to nie je možné. Bola by som hlúpa, keby som si myslela, že si niečo vynútim. Som realista a viem, čo môžem chcieť a čo nie. A keď nemám očakávania, neprichádzajú ani sklamania..."
Ako dodáva, najviac je vďačná za to, že obaja otcovia jej detí dokázali potlačiť svoje mužské ego, dievčatá zbožňujú, nerobia rozdiely, či je to ich krv alebo nie.
„Prekonali sami seba. Samozrejme tiež bolo napätie a dalo určitú námahu, než sme sa dopracovali k tomuto stavu. Ale oni to dokázali. Mala som proste šťastie."
Autor: Spracovala Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
