Článok pokračuje pod video reklamou
Reakcie na včerajšie rozhodnutie Richarda Sulíka, ktoré prišli od jeho najbližších spolustraníkov, akoby už predznamenávali ďalšie štiepne procesy na nešťastnej pravici.
To, že nad zvolaním mimoriadneho kongresu, rezignáciou a novou kandidatúrou Sulíka na predsedu SaS dvíhajú podpredsedovia Mihál a Nicholsonová obočie verejne, je jasná známka veľmi rozhasených vzťahov.
Aký bude mať hromobitie v SaS koniec, nevedno, avšak od normálnej politickej scény a reálnej alternatívy k Smeru Slovensko len vzďaľuje.
Jedna vec je, že glosa Jozefa Mihála - ktorý nedávno ohlásil sám kandidatúru na predsedu - že „na kroku Sulíka si zgustnú politológovia a komentátori", sa nevzťahuje na autora textu.
Niet si na čom zgustnúť, pán Mihál. Na tom, že Sulík sa rozhodol predsunúť volebný kongres o rok dopredu, je nenáležitá akurát výhovorka, že tak urobil z dôvodu akéhosi mediálneho prepierania rozkolu v SaS. (Keďže vraj v r. 2013 práve pre vnútorné spory prišli o preferencie.)
Toto seno si mohol predseda spokojne odpustiť, to je nezmysel.
Inak je ale rozhodnutie rezignovať a hneď aj kandidovať od Sulíka síce taktické a azda špekulatívne, ale nie neférové, ako ho vidí - pre zmenu - Nicholsonová.
Ak je fakt, že kratší čas - termín kongresu je 11. jún - znevýhodňuje Sulíkových protikandidátov, tak Sulík iba využil výhodu, ktorú mu ako predsedovi dávajú stanovy.
Nie je to elegantné, avšak v rámci normy a pravidiel, určite nie cez čiaru.
Náreky, že „som sa tešila na férovú súťaž, a teraz neviem, čo sa dá za tri týždne stihnúť", sú o ničom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
