Mnoho Košičanov sa na neho ešte živo pamätá. Na drobného mužíka, ktorý bol veľmi nadaný výtvarný umelec. Nerozumné detiská na neho posmešne pokrikovali „škriatok“, netušiac, že tento malý muž, Ľudovít Feld, bol veľký človek s veľkým srdcom, ktorý naučil kresliť množstvo ľudí a dokonca prežil aj vraždenie v Osvienčime. V stredu uplynie 25 rokov od jeho smrti.

Lajoš báči, ako ho zvykli ľudia volať, patrí medzi najvýznamnejších košických výtvarníkov.

Narodil sa v roku 1904 do početnej židovskej rodiny s deviatimi deťmi. Keď však mal osem rokov, prestal rásť a lekári vyriekli vážnu diagnózu – nanosomia pituitaria, teda hypofyzárne trpaslíctvo. Skrátka, jeho hypofýza produkovala príliš málo rastového hormónu.

Veľmi skoro sa však ukázalo, že toto chlapča má výrazný talent. Prvé skúsenosti s kreslením získal v Košiciach, no po maturite študoval grafiku na Akadémii výtvarných umení v Budapešti.

Potom si založil výtvarnú školu a k jeho žiakom patrili napríklad Arpád Račko, Alexander Eckert, Jozef Haščák či Július Hegyessy.

Prihlásil sa dobrovoľne

Do jeho života však veľmi zasiahli 2. svetová vojna a deportácie Židov do koncentračných táborov. Nevyhol sa im ani Feld.

A pritom mal možnosti, ako hrôze uniknúť. Keď Nemci v roku 1944 začali zhromažďovať židov v košickej tehelni, on na zozname nebol.

Dievčina, ktorá mená spisovala, vraj bola jeho žiačka a tak svojho učiteľa zámerne vynechala. Feld však chcel byť s rodinou a prihlásil sa dobrovoľne.

V tehelni sa mu naskytla nová možnosť, ako sa deportácii vyhnúť, ponuku na útek mu dal sám dozorca. No ani toto neprijal.

Jeho príbeh veľmi dobre poznala Košičanka Silvia Fishbaumová – hlavná hrdinka knihy Židovka od Andrey Codington, ktorá ho čitateľom vyrozprávala.

Mengeleho kreslič

Celú rodinu Feldovcov transport odviezol do Osvienčimu. Väčšina jej členov šla hneď do plynu, no 40-ročný výtvarník vďaka svojmu trpasličiemu vzrastu upútal pozornosť Dr. Mengeleho, ktorý zbožňoval rôzne ľudské anomálie.

Zaradil ho teda do baraku medzi deti a keď zistil, že ide o nadaného umelca, urobil si z neho osobného kresliča.

Feld musel portrétovať zajatcov s rôznym hendikepom, aj dôstojníkov i samotného Mengeleho.

„Mengele bol ku mne naoko až absurdne slušný. Raz, po niekoľkohodinovom vyšetrovaní, keď ma prezrel každý špecialista, aký len na svete existuje, mi Mengele ponúkol cigaretu a opýtal sa ma, ako sa cítim,“ citovala maliarove slová jeho žiačka Silvia Fishbaumová.

V Osvienčime zahynulo dvadsať jeho príbuzných, prežil len on so sestrou Fridou a bratom Ignácom.

Vďačné deti

Na konci vojny, keď Nemci pri odchode zabíjali zajatcov Osvienčimu a ničili, čo im prišlo pod ruku, Feld zachránil pätnásť detí, s ktorými býval v baraku, keď im poradil, aby sa schovali. Boli medzi nimi aj 13-ročný Kalman Baron a 4-ročný Peter Grumfeld.

„Kalman spomínal, ako raz ráno chlapcov z baraku volali na nástup, že ich vyvedú z tábora. Lajoš báči ich presvedčil, aby nikam nešli. A dobre urobili, unikli tak vraždeniu. Desať dní a nocí sa skrývali pod najspodnejšími pričňami v neskutočnej zime a bez jedla. Ale vydržali,“ opísala Silvia.

Koncom osemdesiatych rokov chlapci Felda navštívili v Košiciach a bolo to veľmi dojemné stretnutie.

„Teraz už môžem spokojne zomrieť,“ povedal potom Ľ. Feld. Na sklonku života mal veľké zdravotné problémy a navždy odišiel 18. mája 1991.

Otváral oči a srdce

Väčšina košických výtvarníkov tomuto umelcovi a učiteľovi vďačí za skúsenosti, rady a pomoc. Patrí k nim aj akademický maliar Július Hegyesy.

„Lajoš báči ma učil, ako kresliť, naučil ma uvažovať o veciach a objavovať ich, otváral mi oči a srdce, bez ktorého by bolo každé dielo len chladný výtvor remeselníka,“ povedal pred časom pre denník SME uznávaný grafik a kresliar, ktorému sa ako jednému z mála podarilo urobiť portrét majstra Felda.

„Nechcel sa dať nikým portrétovať. Nakreslil som ho tajne, keď k nám chodil na návštevu. Bol to úžasný človek, napriek telesnému hendikepu, ktorý mu najmä deti často pripomínali. Chudák, vytrpel si veľa posmechu,“ spomínal J. Hegyesy.

Svojich diel sa nerád vzdával

A s týmito slovami súhlasia aj ďalší umelci, ktorí ho osobne poznali. Živo sa pamätajú na to, ako Feld býval v podkroví domu svojho priateľa a mecenáša, sochára Vojtecha Löfflera, že bol veľmi vzdelaný, v malíčku mal dejiny umenia a filozofiu. A keby bol viac ctižiadostivý, určite by dosiahol aj titul národný umelec.

Vytvoril stovky kresieb, perokresieb, akvarelov, litografií a grafiky so zákutiami Starého mesta, Dómu sv. Alžbety, divadla, ale aj rôzne krajinky a portréty, no nerád ich dával ďalej. A ak už, tak ich predal hlboko pod cenu alebo daroval.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.