Aj keď sa herectvu nevenuje už dlhé roky, jeho úlohy a nezameniteľný hlas zostávajú navždy v pamäti. Svoje rozhodnutie stiahnuť sa z divadelných dosiek Štefan Kvietik neľutuje. „Pokiaľ sa človek ráno zobudí a je obklopený ľuďmi, ktorí ho majú radi, čo viac si môže želať?“
Naposledy sa Štefan Kvietik objavil ako rozprávač vo filme Rozhovor s nepriateľom. Bolo to ešte v roku 2007, odvtedy sa v spoločnosti objavuje len sporadicky. Vo veľkom kontakte nie je ani s hereckými kolegami.
„Možno keď má niekto sviatok, tak mu idem potriasť pravicou a zablahoželať. Sem-tam sa s nimi stretnem. Ale len veľmi sporadicky. Lebo tí, s ktorými by sa mal človek stretávať, nemajú čas pri svojom plnom pracovnom nasadení. A potom je tu väčšina tých, s ktorými by som bol veľmi rád po dlhom čase, no sú už tam hore, radujú sa a dívajú sa na nás, akí sme fešáci,“ hovorí herec.
Po práci už netúži
Odkedy je z hereckej legendy dôchodca, užíva si najmä chvíle s rodinou. S humorom dokáže okomentovať aj to, ako vyzerá jeho bežný deň.
„Som zachvátený veľkou radosťou, že som sa zobudil. Potom sa trošku motám a snažím sa nejako prispieť do pokojnej atmosféry rodiny a drobné povinnosti, ktoré mi pripadnú, urobím s radosťou. Som oslobodený od všetkých veľkých akcií, ktoré zasahujú celebrity.“
Po aktívnom spoločenskom a pracovnom živote už netúži.
„Mnohým veciam už nerozumiem, mám iný biorytmus na to, aby som šiel do nejakého seriálu a za jedno doobedie nakrútil tri-štyri diely. To by som nestíhal a ani nevládal. A ani by som si nevedel zapamätať toľko textov.“
Život nepremárnil
Narodeninové dni sú často plné spomienok a bilancovania. Štefan Kvietik už svoje spomienky spísal v knihe Život bez opony.
„Tam som vyjadril svoje základné a primárne ľudské herecké pocity, ktoré som ponúkol tým, ktorí budú mať chuť a odvahu vrátiť sa k mojim riadkom. Moje súkromné ego má pocit, že som život nepremárnil a že som ľuďom aj niečo ponúkal. Nemám nejaké bolestivé pocity a ani spomienky. Naopak, môžem ďakovať tomu hore, že som mal šancu robiť toľko krásnych vecí, s toľkými úžasnými a talentovanými umelcami.“
Herecké prostredie
Štefan Kvietik dostal herecké gény do vienka už len vďaka svojmu rodisku. Pochádza totiž z okresu Veľký Krtíš, z herecky mimoriadne úrodnej plachtinskej doliny.
Narodil sa v Dolných Plachtinciach, rovnako ako Ctibor Filčík. Zo Stredných Plachtiniec pochádza Július Pántik a z Horných Plachtiniec Milan Kňažko.
„Otec bol sedliak, ale mal spôsoby ako aristokrat. Úžasný džentlmen. A mal prenádherný hlas – basbarytón,“ povedal Štefan Kvietik v jednom rozhovore.
Je zrejmé, že charizmatický hlas zdedil práve po ňom. Rodičom vďačí aj za výber svojej profesie. V detstve síce túžil byť lekárom, ale vďaka rodičom ochotníkom okúsil herecký chlebík, a ten mu zachutil.
Po štúdiu na VŠMU pôsobil v martinskom divadle a v roku 1959 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla, kde napokon prežil päťdesiat rokov svojho života.
Politická odbočka
Rozhodnutie odísť z divadla v ňom dozrievalo dlhú dobu. No postupne ho udalosti presviedčali, že už mu bude lepšie bez javiska.
Svoju úlohu zohrala aj jeho politická kariéra. Dve volebné obdobia pôsobil ako poslanec Národnej rady, no keď sa obzrie do minulosti, bez okolkov hodnotí, že mu politická kariéra priniesla viac starostí ako radosti.
Dotkla sa ho najmä kritika medzi kolegami, ktorí neschvaľovali jeho túžbu po samostatnosti Slovenska.
Táto názorová rozdielnosť sa napokon preniesla aj do Národného divadla.
„Keď som legitímne vyjadril názor na príležitosť mať samostatnú Slovenskú republiku, žasol som, že to niektorým prekážalo,“ vysvetlil Kvietik.
Posledná kvapka k odchodu
Nepríjemným bolo aj obvinenie z roku 2005. Na verejnosti sa začalo hovoriť o tom, že Kvietik spolupracoval s ŠtB a údajne prepožičiaval byt na konšpiračné schôdzky.
Kvietik to označil za nezmysel a definitívne sa stiahol zo spoločenského a pracovného života.
„Konečne sa môžem venovať rodine, svojim vnukom a záujmom, na ktoré som nemal čas. Ak niekto nie je v novinách každý deň, to ešte neznamená, že nežije. Ja som sa neodmlčal, len moje javisko je už maličké a scéna rodinná,“ povedal trojnásobný otec a hrdý dedko.
Pokračovateľ
Rodina sa Štefanovi Kvietikovi naozaj vydarila. S manželkou Evou vychovali tri deti.
Dcéra Ľubica vyštudovala dejiny umenia na Karlovej univerzite v Prahe, no už vyše 30 rokov žije v New Yorku a pôsobí na tamojšej univerzite.
Mladšia dcéra Ivica je doktorka prírodných vied a patentová právnička v Rakúsku a jediný syn Martin síce vyštudoval filmovú réžiu, no je spolumajiteľom veľkej investičnej skupiny.
Má dvoch synov Matúša a Marka. Práve Matúš úspešne pokračuje v dedových šľapajach.
„Keď ma pripravoval na prijímačky, spýtal som sa ho, či vôbec môžem s mojím hlasom hrať. Povedal mi vtedy: Nemáš síce basbarytón, ale môže byť,“ smeje sa Matúš Kvietik.
Sexsymbol
Mladý herec ide vlastnou cestou, no vďaka priezvisku ho už neraz označili nálepkou protekčný.
Talent však nezaprie, navyše starý otec ho podporuje, a ak treba, tak aj skritizuje.
„Chodí sa pozerať na moje predstavenia a hovorí mi, čo som ako spravil.“
Muži rodu Kvietikovcov si vždy dokázali nakloniť dievčatá na svoju stranu. Zatiaľ čo starý otec Štefan má obdivovateľky doteraz, mladý pokračovateľ rodu o nich nechce ani počuť.
A to ho po seriáli Kukučka, v ktorom účinkoval, mnohí označili ako nový sexsymbol. „Keď po predstavení prídu nejaké dievčatá, tak sa buď otáčam chrbtom, alebo utečiem do šatne,“ smeje sa.
Na krok k Hollywoodu
Matúš má našliapnuté na vynikajúcu hereckú kariéru.
Možno aj na neho čakajú postavy podobnej veľkosti ako bol Samo Pichanda z Tisícročnej včely, horolezec Pirin z Medenej veže alebo Urban Habdža z Červeného vína, ktoré stvárnil jeho dedo. Štefan Kvietik sa pritom takmer stal aj hollywoodskym hercom.
„S filmom Boxer a smrť som bol na filmovom festivale v Corku. Po premietaní ma oslovil istý filmový producent a ponúkol mi spoluprácu na jeho novom filmovom projekte. Chcel vedieť len jedno: „Za koľko?“ Placho a skôr položartom som poznamenal, že by som rád vlastnil auto Hilman Minx. Trochu čudne sa zatváril a pokračoval: „To si kúpite za diéty, ale koľko chcete za film?“ Neskôr som sa dozvedel, že tento pán navštívil aj Filmexport v Prahe a aj to, s akou informáciou odišiel – že v takom filme náš herec nemôže hrať. A bolo po paráde,“ opísal v jednom rozhovore svoju nenaplnenú hollywoodsku kariéru.
Nádherný život
Ľúto mu za ňou nie je a nemá ani žiadne nenaplnené sny.
„Môj život bol nádherný. Mal som prácu, ktorá ma napĺňala a miloval som ju, bol som obklopený láskou a ľuďmi, ktorí ma obohacovali, a mám milujúcu rodinu, ktorá ma v každej situácii podržala. Rúhal by som sa, keby som nevyslovil svoje pokorné poďakovanie Najvyššiemu, že po celý čas nado mnou držal ochrannú ruku, a že mi požehnal život krásny a bohatý,“ vyznáva sa oslávenec.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
