Zdá sa, že Most sa vyšmykol z - v normálnych pomeroch - neriešiteľnej pozície, keď hlasoval proti poslaneckej novele zákona, ktorú, nie tak dávno, sám nielenže predkladal, ale vymyslel a napísal. Áno, reč je o zrušení Ficovho „kontrazákona" (proti Orbánovmu), podľa ktorého kto nadobudne cudzie občianstvo, stratí slovenské.
Niežeby bol Bugár šťastný, že mu prešla politická velezrada, keďže Most šesť rokov s otázkou občianstva dobýjal zamknuté okná i dvere (Ficove).
On svoju evergreenovú prioritu ešte v rádiu bagatelizoval: Vraj je to aj tak - akože dvojaké občianstvo - iba „pocitová záležitosť".
Rozumiete; ten človek šesť rokov hovorí o „flagrantnej protiústavnosti" (apod.) a potom nám blbcom len tak „en pasant" povie, že i tak veľmi nebolo o čo stáť.
Je úplne daromné, že vecne má pravdu. (De facto z hľadiska vašich práv je naozaj jedno, či máte občianstvo slovenské, maďarské alebo oboje).
Je absurdné a politicky hanebné takto znevažovať niečo, z čoho si postavil vlajkovú loď a politizoval tak, akoby väčšej priority pre Most nebolo.
A potom povie - „pocitová záležitosť".
Toto všetko neznamená, že autor je priaznivcom dvojakého občianstva.
Nie je. Znamená iba toľko, že vo väčšej úcte má politika, ktorý sa drží hoci i - podľa autora - nesprávneho programu ako takého, ktorý sa hrá s vlastnou politickou identitou ako plastelínou.
Zrejme preto, že Bugárovi sa vyprázdnil priestor na nosnú tému, dal sa s novým priateľom Dankom šiť spoločnú novelu o politických stranách.
Neprekáža, že pointa, ktorú nosia v hlave, je úplná hlúposť. Totiž, zabrániť tomu, aby si niekto pred voľbami akože „kúpil" stranu, je jednoducho streľba na nesprávny terč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
