Bahamské epizódy právnika Futeja, ktorý sa preslávil ako niekdajší akcionár poisťovne Dôvera, sú ďalší slovenský zárez na pažbe tzv. Združenia investigatívnych novinárov. Jedenásťapolmiliónová (alebo 2,7 terrabitová) databáza, ktorú pustili do verejného obehu práve pred mesiacom, si získala svetovú slávu pod názvom Panama Papers.
Kto má dostatok času a výdrže (pozornosti), po prelúskaní „aktov Futej", je múdrejší asi o toľko: Futej nepochybne lieta(l) v rôznych pofidérnostiach a čiernotách a takmer naisto nekonal iba na vlastný účet (v zmysle sám za seba).
Ale že v čom konkrétne plával od „offshoru" k „offshoru", a či je aj trestne za dačo zodpovedný, netušíme rovnako ako sme netušili, kým sme o ňom vedeli iba to, že - zrejme, vysoko pravdepodobne - v Dôvere je nasťahovaný ako biely kôň magnáta Širokého.
Tým nechce byť naznačené, že kvantá údajov z účtovníctva a elektronického archívu firmy Mossack Fonseca nemajú až taký svetoborný význam, že sa hovorí o „revolúcii", „prielome", „míľniku" a pod.
Zrejmé však je, že sú ako tá obrovská kopa sena, v ktorej sa hľadajú ihly a nite, ktorými sú, resp. by mohli byť pospájané.
Pričom zďaleka nie každou ihlou sa dá aj ušiť niečo zmysluplné. Trebárs dôkaz, že ten právnik je tam skutočne za Širokého.
A každý, čo sa do tej kopy zavŕta podľa hesla - napr. Futej - viacmenej naslepo šmátra, že čo mu šťastie a náhoda pod ruky prihrá.
Mesiac po prevalení úniku, ktorý akože otriasol svetom - tak sa to aspoň podávalo - sa asi dá povedať, že „end product" zaostáva a aj zaostane i za tými skeptickejšími očakávaniami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
