Režisér Zdeněk Zelenka o nej povedal: „Jiřina Bohdalová je výnimočná. Niekto je dobrý v divadle, iný vo filme, alebo v estráde. Ona vo všetkom. Keby žila v inej dobe a inde, bola by jednou z najslávnejších a najbohatších herečiek sveta. Taký komediálny talent by nemohol ujsť pozornosti hollywoodskych filmárov.“ V utorok táto výnimočná osobnosť oslávila 85 rokov.
Narodila sa v znamení Býka a sama hovorí, že ju to celkom vystihuje. „Občas skutočne zabujačím, čo však neznamená, že vždy zvíťazím. Sem-tam si tiež rozbijem hlavu,“ priznala pred pár dňami na narodeninovej oslave.
Usporiadal ju jej dobrý kamarát a rodák z východného Slovenska Ľuboš Focko a prišlo na ňu množstvo jej kolegov a kamarátov. Oslávenkyňu obdarovali zaujímavými darmi.
Prezident Miloš Zeman jej venoval sto červených ruží, Karel Gott dva kríky byliniek a vlastnoručne namaľovaný obraz, Martin Dejdar fľašu najjemnejšej írskej whisky s etiketou, ktorá niesla jej meno a Lucie Bílá starožitný šperk.
Jiřina však zdôraznila, že zdravie a šťastie všetkých okolo nej je pre ňu to najcennejšie.
„Viete, v mojom veku mi už nechýbajú predmety, hoci originálne, vtipné, milé a bláznivé. Dostala som sa do fázy, kedy omnoho radšej obdarovávam svojich blízkych a ja rozdávam darčeky im,“ zdôraznila jubilantka, ktorá je vraj šťastná, že aj tie tohtoročné narodeniny v zdraví prežila.
Na kolenách ju neuvidíme
Je obdivuhodné, že aj v 85 rokoch má obrovské množstvo energie, nikdy nezaháľa a rozdáva dobrú náladu na všetky strany.
A pritom v živote nemala vždy dôvody na úsmev. Práve naopak, osud jej hodil pod nohy niekoľko nepekných polien, ktoré ju však rozhodne nepodrazili. Jej životné motto totiž je: „Nikto ma neuvidí na kolenách!“
Narodila sa do rodiny slúžky a stolára a otec z nej chcel mať pôvodne klobučníčku. Napokon z tohto zámeru nič nebolo, lebo v Jiřinke sa prebudili umelecké sklony.
Mama ako ochotníčka ju brávala do divadla už ako bábätko a od štyroch rokov chodievala do baletnej školy.
Ako päťročná odohrala svoju prvú rolu v nemom filme Pižla a Žižla a ako osemročná natočila filmový hit Madla zpívá Evropě.
Napriek tomu sa však pohrávala aj s inou, ako umeleckou kariérou. Študovala na cirkevnom gymnáziu a chcela ísť na právnickú fakultu, avšak na to nemala dobrý kádrový profil.
Druhou voľbou bolo DAMU, ale tam hneď neodhadli jej talent a prijali ju až na tretíkrát.
Medzi druhým a tretím pokusom pracovala ako učiteľka na prvom stupni základnej školy v Ostrave a práve vtedy pred žiačikmi prvýkrát použila hlas, ktorým potom celé roky hovoril večerníčkový Kremienok.
Brojila proti socialistickému štátu?
Jej radosť však netrvala dlho. V päťdesiatych rokoch totiž ŠtB zatkla jej otca Františka a priamo do školy si prišli aj pre Jiřinu.
Otca obvinili, že rodinnému priateľovi pomáhal pri emigrácii a mladú herečku podozrievali, že brojí proti socialistickému štátu a aj ona plánuje útek za hranice.
V litoměřickej väznici strávila na výsluchoch deň a noc. Vedenie školy ju za to chcelo vylúčiť, no postavili sa za ňu spolužiaci aj niektorí profesori. Patálie so štátnou bezpečnosťou sa však týmto neskončili.
V čase, keď jej otca držala ŠtB za mrežami totiž otehotnela a mala sa vydávať za ostravského inžiniera Břetislava Staša. Bola to uplakaná svadba, na ktorú veľa hostí napokon radšej neprišlo.
A v deň, keď súd jej otca poslal do basy, z rozrušenia porodila svoju jedinú dcéru Simonu Stašovú.
Odsúdili ho na 15 rokov, napokon si vďaka prezidentskej amnestii odsedel šesť.
Opitá by všetko vytárala
Štátna bezpečnosť si však nedala pokoj a začali ju nahovárať na spoluprácu. Donášať na kolegov však rozhodne nemienila.
A šikovnú fintu, ako sa z toho vykrútiť, jej poradil Jan Werich. Na jeho radu policajtom povedala, že si rada vypije a opitá by mohla všetko prezradiť.
Uverili jej. Paradoxne sa po Nežnej revolúcii našla v zozname spolupracovníkov Štb a musela očistiť svoje meno.
Na tieto nepríjemné udalosti svojho života však už nerada spomína. „Prekážky zvládam s hlavou vztýčenou. Netrúchlim dlho,“ skonštatovala raz.
No nielen pri bilancovaní smutných udalostí, ale aj pri tých veselších je skúpa na slovo. Vraj nedokáže vymenovať ani najšťastnejšie obdobia života.
„To odo mňa nechcite. Svoj život beriem komplexne. So vzletmi, aj pádmi. A nemenila by som,“ tvrdí síce nevysoká, no pritom veľká dáma českého filmu, divadla aj televízie.
Hold jej vzdal aj Werich
Samostatnou kapitolou v jej živote sú muži. Nielen jej životní partneri, ale všetci muži, ktorí ju za 85 rokov ovplyvnili.
Patril k nim bezpochyby Jan Werich. Spoznala ho cez jeho dcéru Janu, s ktorou boli spolužiačky. Ten o nej raz vyhlásil: „Keby som zakladal nové Oslobodené divadlo, z komikov by som nechcel nikoho, len dve ženské: Jiřinu Bohdalovú a Jiřinu Bohdalovú.“
Patril by tu určite aj Vladimír Menšík, ktorý bol jej najväčším kamarátom, či Václav Havel, ktorý podľa nej napísal rolu v hre Audiencia.
Aby proti nemu nemusela vystúpiť v televízii, radšej si sama nastrihla peru a vyhovorila sa na zranenie.
A jednoznačne tam patrí aj Vladimír Dvořák, s ktorým vytvorili nezabudnuteľnú dvojicu v šou Televarieté.
Zoznámili sa za kurióznych okolností. Bohdalka robila garde kamarátke na rande a Dvořák si z nej celé roky robil srandu, že im zjedla všetky chlebíčky. Spolu sa však vedeli aj poriadne pohádať, keď tvorili televízne scénky. Inak však boli veľkí priatelia.
Radka jej uchmatla Hana
Šťastie v láske sa jej však vyhýbalo. Prvý manžel Staš nezvládal divadelnú kariéru svojej úspešnej ženy a množstvo hereckých kolegov v jej okolí.
Po rozvode chvíľu tvorila pár s hudobníkom Josefom Posledným, no ten tragicky zahynul na dovolenke v Mongolsku.
Potom do jej života vstúpila osudová láska. Na nakrúcaní filmu Ucho sa do seba zaľúbili s Radkom Brzobohatým.
Ich svadba bola spoločenskou udalosťou a prišla sa na ňu pozrieť snáď polovica Prahy. Vášnivý vzťah trval 12 rokov.
Potom však Brzobohatý odišiel nakrúcať film Noční jazdci, kde ho očarila mladá slovenská herečka Hana Gregorová.
Rozvod nebol príjemný a bývalí manželia sa celé roky nemuseli. Na pľaci sa stretli až po 30 rokoch od rozchodu, keď už všetky pocity krivdy vychladli.
Vnukov zbožňuje
Najväčšími láskami herečkinho života však navždy zostáva jej dcéra Simona, ktorá sa vybrala v jej stopách, hoci jej to matka vyhovárala. A predovšetkým vnuci Vojto a Marek.
„Sú hnacím motorom môjho života. Dýchala by som pre nich. Keby som nemala pokračovanie v rodine, neviem, či by som bola stále taká aktívna,“ vyznala sa raz hrdá stará mama.
Čestná východniarka
No hoci je Jiřina Bohdalová Pražanka, dá sa povedať, že je tak trochu aj Slovenka a priamo východniarka. Je totiž čestnou občiankou obce Habura v okrese Medzilaborce.
Do tejto dediny chodieva už celé roky so spomínaným kamarátom Ľubošom Fockom – sninským rodákom žijúcim v Prahe a cíti sa tam ako doma.
„Páčia sa mi tu ľudia. Sú čistí, prajní, hrdí. Habura nie je veľká dedina, ale ľudia sú na ňu hrdí tak, akoby bola nejakým veľkým mestom. Oceňujem to, v Čechách mi to chýba,“ povedala v minulosti pre Korzár žijúca legenda, ktorá však zdôraznila, že seba tak nevníma.
„Ja to tak neberiem. Robí mi dobre, keď ma ľudia zastavia, keď sa na mňa usmejú, lebo v dnešnej dobe to už nie je častý zjav. Som za to vďačná. Som rada, že som zatiaľ zdravá, že mi lichotia. Slová ako celebrita nemám rada. Ja som herečka,“ dodala.
Autor: Spracovala Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
