V reakcii na reč, v ktorej Andrej Kiska zjazdil opozíciu za politický štýl, Igor Matovič predviedol, že sme ho precenili, keď sme pred voľbami napísali, že pomaly dozrieva. No - naozaj pomaly. Oponoval totiž prezidentovi v tom zmysle, že keby viac hovoril o boji proti korupcii, tak by bolo na Slovensku menej extrémizmu a extrémistov.
Nechajme bokom, že Kiskovi krivdil, keďže voči korupcii sa vymedzuje akurát dosť. A keď IM postrádal, že pri príležitosti vyslovenia dôvery novej vláde prezident akosi zabudol toto zlo pripomenúť aj s pomenovaním figúr opätovne na ministerských postoch, čo sa s korupciou spájajú, tak to nie je problém Kisku, ale politickej negramotnosti šéfa OĽANO.
Môžeme si o vláde Fico III myslieť čokoľvek - aj si myslíme - ale keď nastupuje do úradu, hlava štátu z podstaty svojej integračnej a nadpolitickej roly nemá inú možnosť, len jej popriať veľa úspechov a vyjadriť vieru, že má kapacitu zmeniť Slovensko.
Aj keď si súkromne ozaj myslí svoje.
Tvrdenie, že rozšírenie korupcie, resp. intenzita boja proti nej a expanzia extrémizmu sú čosi ako spojité nádoby, je prinajlepšom veľké zjednodušenie a prinajhoršom kríva na aspoň tri nohy.
Isteže, (nepríčetná) miera rozkrádania štátu, ruka v ruka so zlyhávaním represie (naposledy cétečko, Bašternák), stupňujú pocity dezilúzie až zhnusenia. A teda zrejme aj v nejakej miere ratingy Kotlebu či iných popieračov „systému".
Zásadne podstatnejšia súčasť reality však je, že spoločenské nálady, z ktorých povstávajú extrém a fašistická úchylka, formuje celé spektrum kultúrno-politicko-ekonomických príčin.
Medzi nimi politická korupcia zastúpená určite je, ale iba ako menšinový žáner.
Niežeby povedomie o korupcii, klientelizme a kradnutí nebolo vo verejnosti dosť rozšírené. Je. To, čo Matovič, Lipšic i ďalší preceňujú, je morálne odsúdenie, ktoré nie je zďaleka také silné, ako si predstavujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
