Po parlamentnej reči, ktorá bola tradične dobrá, ale žiadny „upgrade" oproti predchádzajúcim nepriniesla, prezident Kiska vyhlásil, že na Slovensku máme priestor na poskytnutie pomoci ďalším utečencom. Niežeby nemal stopercentnú pravdu. Má, ale i tak je s posolstvom malý problém.
Keď človek pozeral na to stretnutie s asýrskymi kresťanmi z Iraku, kde to Kiska povedal, tak nevdojak mu prišli na rozum Česi, ktorí s rovnakými irackými kresťanmi šťastie nemali. Konkrétne, asi dvadsiati zo skupiny, ktorú priviezla jedna neziskovka v spolupráci s rezortom vnútra, ušli z tábora do Nemecka (okolo čoho je veľká diplomatická „mela"). A ďalší asi pätnásti sa pýtajú naspäť do Iraku, lebo je im zrazu clivo za domovom.
Vyvstáva logická otázka, ako je asi možné, že zo 150 „našich" Iračanov, čo je dvojnásobok českej skupiny, nezdúchol ani jeden do Nemecka či inde, a ani jeden netúži ísť naspäť. Niežeby sme kohokoľvek z čohokoľvek podozrievali, len nedá a nedá pokoja, že aké zázračné integračné chmaty a chvaty - to sú, samozrejme, nadsádzky - tí Slováci poznajú, keď v Nitre sú všetci spokojní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
