To, že dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov sa ocitli naraz v nemocnici s pomerne nebanálnymi problémami, je ozaj raritná epizóda, na akú by sme aj cez vyhľadávače sotva našli precedens. Cynicky prejsť kumuláciu zdravotných príhod komentárom, akože želáme, samozrejme, skoré uzdravenie, ale Slovensku vôbec neublíži, ak sa pod opaterou lekárov a sestier zdržia čím dlhšie, sa ale celkom nedá.
Kritika predsedu Fica, ktorý robí zo svojej diagnózy čisto rodinnú záležitosť, znie po týždni už banálne, avšak čím dlhšie odznieva, tým je opodstatnenejšia.
Aj keď pripustíme, že ani z plnej informovanosti o jeho zdravotnom stave „viac chleba nebude", takpovediac až okázalé embargo na informovanie je arogancia k verejnosti.
Nie preto, že horí zvedavosťou počuť diagnózu, ale z dôvodu, že Fico jej okázalo dáva najavo, že mu nerobí problém porušovať nepísanú etiketu, ktorú - ironicky - si v podobe „otvoreného vládnutia" vpísal aj do vládneho programu.
Právo verejnosti vedieť, či vysoký činiteľ je zdravotne spôsobilý zvládať svoj úrad, je možno už tá „posadnutosť transparentnosťou", o ktorej píše v celkom rozumnej eseji Ivan Krastev, ale aj všetci neposadnutí vidia, že u Fica je to skôr vztýčený prostredník - „aj tak mi môžete všetci...". Asi tak.
Utajovanie má aj svoju nezdravotnú takpovediac až dimenziu v tom, že špekulácie na motívy Ficovej nechuti pracovať ďalej ako predseda vlády existujú už od jeho (neslávnej) prezidentskej kandidatúry.
Povedať, že po vybudovaní politicky nepredstaviteľnej vlády, kde bol jeho osobný vklad nezastupiteľný, hľadá cez dlhodobý zdravotný problém zadné vrátka k zaslúženému odpočinku, by bolo určite priodvážne.
Na samotný fakt, že dvojitý či trojitý - názory sa líšia - bypass, ktorý mu voperovali, zásadne akceleruje otázku jeho nástupníctva, však už upozornili aj iné komentáre.
To, do akej miery Ficov zdravotný stav približuje či odďaľuje nástupnícke vojny v Smere, však už určite nie je súkromná vec jeho a rodiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
