Lucie Bílá: Vyrástla som, stojím pevne na zemi

"Často som dávala svoje srdce na dlani a zistila som, že sa doň ľahko strieľa. Začala som si preto dávať pozor na to, čo hovorím."

Aj to o sebe v úprimnom rozhovore prezradila osemnásťnásobná česká slávica Lucie Bílá.

Pred pár dňami získala cenu Anděl ako speváčka štvrťstoročia. Aj napriek mnohým oceneniam, ktoré počas svojho života získala, ju to prekvapilo.

Vysvetľuje to tým, že predtým dostávala ceny len za album, toto ocenenie je však za dlhšie časové obdobie.

„Preboha, štvrťstoročie, to znie hrozne. Aj to, že oslavujem päťdesiatku. Ja vlastne neviem, prečo sa mi darí vyhrávať. Nie som súťaživý človek, jednoducho sa mi to stalo a deje sa mi to už štvrťstoročie. Už pred piatimi rokmi som dostala cenu za dvadsaťročie a kým som nevyšla na pódium, myslela som si, že ju dostane Hana Hegerová. Akoby sa mi sen, ktorý som snívala veľmi dlho, nakoniec splnil," vyznala sa pre Sme.

Návrat k Hanke

O chvíľu 50-ročná jubilantka o sebe tvrdí, že sa na Luciu Bílú (jej umelecké meno) len hrá a je to vlastne len jej rola.

To jej umožňuje „stále sa vrátiť do Hanky", teda do samej seba Hany Zaňákovej.

Priznáva, že mala obdobie, keď si myslela, že sa reálne stala Luciou Bílou.

„Dnes som už vyrástla a stojím pevne na zemi. Na mojom novom albume je pieseň Znáš mě jen púl. Chcem ľuďom povedať, že aj keď ma vidia na plagátoch a už o mne veľa počuli, v skutočnosti ma nepoznajú. Poznajú len polovicu."

Banán videla cez sviatky

Svoj obrovský úspech si vysvetľuje tým, že nezáleží len na speváckom talente, ale aj ďalších.

„Musíte byť napríklad posadnutý tým, čo robíte. Musíte tomu vedieť obetovať všetko, aj súkromný život. Za svoju dobrú vlastnosť považujem aj sociálne cítenie, mám rada ľudí a oni to vedia. A nenechám sa odradiť neúspechmi, kritiku a chválu beriem rovnocenne. Človek jednoducho musí vedieť, kam smerujem, kam patrí, musí byť veľkorysý a požiare musí hasiť tajne a nie verejne," popísala pre Sme.

Svoju hviezdu kariéru berie s rezervou. Vďačí za to výchove.

„Som z dediny a moji rodičia to nemali jednoduché. Nemali sme peniaze, vodu sme nosili zo studne a banán som videla len cez sviatky. Preto dnes dokážem chodiť po pevnej zemi. Preto sa mi možno na začiatku kariéry nedarilo a nemala som na chvíľu kde bývať. Neskutočne mi pomáha, že som veriaca. Mojím silným motorom je vlastná nespokojnosť. Som k druhým tvrdá, ale najviac na seba."

Srdce na dlani

Často si púšťa do súkromia, do domácnosti médiá, hoci vie, že to môžu zneužiť. I na to má česká slávica rozumný argument.

„To je takto: ľudia nechcú počúvať len pesničky, oni chcú s vami prežívať váš príbeh. Hviezda musí mať talent, ale aj chuť sa s druhými rozdeliť o svoje súkromie. V minulosti som bola otvorenejšia, pozornosť médií sme mali traja: ja, Vondráčková, Gott. Často som dávala svoje srdce na dlani a zistila som, že sa doň ľahko strieľa. Začala som si preto dávať pozor, čo hovorím."

Jediná vec, ktorá podľa Lucie pomáha, je byť úprimný a kašľať aj na autorizácie rozhovorov.

Stojí si totiž za tým, čo hovorí a novinár si potom musí stáť za tým, ako s týmito informáciami naloží.