Včerajšie otváracie pracovné zasadanie volebného obdobia s veľkou silou predznamenáva, že všetka ostrá konfrontácia, ktorú sme v bitkách koalícia (vládna strana) vs. opozícia videli doteraz, bola len rozcvička.
SaS (hoci bez Sulíka, ktorý je v EP), Matovičovo hnutie a zdá sa, že aj Kollárova rodina sú už tak stavané, že inak robiť opozíciu, než biť hlava-nehlava, čo ukázali včera, ani nevedia. Ironicky im v tejto taktike pritakáva, že Smer-SNS-Most-Sieť si zhovievavejší prístup ani nezaslúžia.
Dôkazom je hneď spor o rozsadenie poslancov Beblavého, Grendela, Zsolta Simona a Simony Petrik do výborov.
Bez toho, aby sme nutne poznali nové počty a pomery, je nad slnko evidentné, že vyhovieť všetkým štyrom tak, aby sa každý dostal tam, kde ho odbornosť či preferencie „volajú", bola zo strany koalície iba vec vôle.
Niežeby každý poslanec mal právo na výbor, ktorý si vyhliadne. Nie.
Menovaní prví traja však už - na rozdiel od množstva iných - preukázali, že ich záujem je podporený určitou kompetenciou a vzťahom k problematike.
Až do tej miery, že ich členstvo sľubuje zvýšenie kvality v tom-ktorom výbore.
Jediný dôvod, prečo ich - v čase písania textu - odmietali zaradiť do finančného, bezpečnostného či iného výboru, bol zrejmý: traja opustili koaličné strany a Grendela nemajú radi.
To je kus pravdy. Iný kus je, že ak nová podpredsedníčka NR Nicholsonová (SaS) vyzýva „veľkých, aby ukázali veľkorysosť", tak by mohla vyzvať aj „svojich", aby upustili z vyhrotenej rétoriky.
Niežeby sme v mene politickej korektnosti boli za prohibíciu (nepoužívanie) výrazov „zlodeji", „zlepenec oligarchov" a podobne. (Keď ich sám autor používa.)
Avšak aspoň z taktických dôvodov, keď im ide o zhovievavosť a dobrú vôľu druhej strany, by sa mohli držať viac pri zemi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
