Jedna z najvýraznejších českých herečiek sa pred rokmi dokázala zbaviť závislosti na alkohole. Jej dcéra bola zase istý čas závislá od drog. Dvakrát sa rozviedla, no dnes je opäť šťastná a zamilovaná. Vilma Cibulková je skrátka silná žena, ktorá vie, že po daždi zákonite vyjde slnko.
Hoci jej rodičia spolu žijú dodnes, čo je už vyše päťdesiat rokov, jej sa tento model prevziať nepodarilo. Aj s druhým manželom, Miroslavom Etzlerom, sa rozviedla.
„Milovať považujem za umenie, ktorého skutočným majstrom sa nikdy nemôžeme stať. Ja som z lásky vzišla, s láskou som bola vychovaná. V lásku navždy som verila už v prvom láskyplnom vzťahu. Navždy mi však ostala len tá moja viera. Na trvalú lásku verím stále aj naďalej a po niekoľkýkrát. Asi sú na vine moje 'veľké oči'," vyznala sa v rozhovore pre časopis Moje psychologie herečka, ktorá zdôraznila, že vo vážnom vzťahu neverná nikdy nebýva.
„Neviem to. Moje prvé manželstvo, podotýkam s právnikom, bolo v jadre pevné až do chvíle, keď sa nám narodila dcéra. Ja som sa totiž tak veľmi upla na materstvo a dieťa, že môjmu mužovi neostávalo nič iné, ako upnúť sa na prácu. Rozišli sme sa v pokoji a šli každý svojou cestou. Dodnes sme blízki priatelia."
Nič sa nedeje len tak
Druhé manželstvo po boku herca malo podľa jej slov množstvo výhod.
„Boli sme si vzájomne pomocou a inšpiráciou. Navyše sme vedľa seba stáli práve v najdôležitejšom veku aj pre naše štyri dospievajúce deti. Bolo to prevažne pekných desať rokov. Skončilo to, pretože to tak malo byť a bolo to tak správne. Nič v mojom živote sa nedeje pre nič za nič. V jadre som bojovník, ale všetci sme sa vtedy doma ocitli vo fáze veľkej únavy, v zápase so silou, ktorá bola silnejšia... Obaja sme natoľko veľkí profesionáli, že sme si nemohli dovoliť pretiahnuť rodičovské starosti do svojej práce. Po rozumnej úvahe došlo k rozchodu a ten bol, paradoxne, cez všetku tú bolesť, najlepším riešením."
Strach, vina a bezmocnosť
Okrem toho, že sa jej v láske v globále až tak nedarí, sa musela popasovať i so závislosťou dcéry na drogách.
„Myslím si, že nás rodičov s deťmi na drogách spája len trojka najsilnejších emócí - strach, vina a bezmocnosť. Dnes, po celom tom boji, radšej potichu, aby ma za slovo nechytil niektorý zo psychológov, si trúfam povedať, že deti na drogách spája tiež trojka najsilnejších emócií - strach, vina a bezmocnosť... Je nesmierne dôležité sústrediť sa na svoje vlastné duševné sily, aby ste vôbec boli schopní svojmu dieťaťu pomôcť, ale predovšetkým aj sebe. Inak sa bezmocne rútite na sedadle smrti a za volantom sedí vaše dieťa, ktoré nepočuje a nevidí, aj keby ste hovorili ako kňaz."
Napokon urobila to, čo odborníci radia a čo matkám trhá srdce - zabuchla pred dcérou dvere. To však dokázala až po tisícich sľuboch a mnohých nevydarených pokusoch o nápravu.
„Bola to nevýslovná bolesť, ale jediná možná pomoc." Dnes je všetko opäť na dobrej ceste, jej dcéra študuje na filozofii históriu a dejiny umenia.
Vie, čo nechce
Svoje dieťa neodsúdila, keďže sama si tiež prešla svojím peklom, keď v puberte podľahla závislosti na alkohole. „Rovnako ako ona som nemohla inak."
V súčasnosti má nového priateľa, no nič nechce zakríknuť. Svoj cit však aj pre ním údajne dlho tajila.
„Môj muž má so mnou nekonečnú trpezlivosť, lebo som svoje city k nemu tajila dlho a zarputilo. Obaja už máme päťdesiatku dávno za sebou, tak vieme, čo nechceme."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
