Verejnosť si jej život idealizuje. Dagmar Havlová sa však po smrti manžela usmieva len ťažko, žije pomerne utiahnuto a radosť jej robia najmä vnučky. Aby sa rozptýlila, maľuje obrazy, študuje jazyky a číta.
Na život bez manžela si nikdy nezvykne.
„Zvykám si, ale viem, že si aj tak nikdy nezvyknem. Každý nie je nahraditeľný. To už dnes viem. V prvých mesiacoch po jeho smrti nastalo veľké prázdno a temnota. Snažila som sa ich zaplniť prácou, charitou, staraním sa o vnučky či domácnosť. Lenže často som cítila, že sú to len barličky, ktoré mi pomáhajú žiť ďalej. Nejakým spôsobom sme stále v spojení. Ani smrť nás nerozdelí, to je príslovie, ktorému úplne rozumiem, pretože platí doslova," vyznala sa v časopise Moje psychologie.
Vyvrátila bulvárom vytvárané predstavy, že jej život sú len samá zábava a radovánky. Realita je celkom iná.
„Som normálna pracujúca žena, ktorá musí vo svojom živote plniť viac úloh, než býva zvykom, ale to mi aj tak málokto uverí."
Maľuje aj na kamene
Voľného času nemá na rozdávanie.
„Stále mám totiž potrebu niečím sa zamestnávať. Niekedy ma potom voľno zaskočí a prekvapí, takže váham, ako mám s tou vzácnou chvíľkou naložiť. Niekedy až tak dlho, že ju premárnim. Väčšinou si však vezmem knižku, pracujem v záhrade, učím sa, idem so psíkom na prechádzku alebo upratujem."
Ak vás zaujíma, čo sa učí, sú to angličtina a francúzština.
Jej veľká túžba je tiež naučiť sa poriadne maľovať.
„Maľujem oleje. Začala som s tým v Lánoch, keď mi bolo zakázané hrať a potrebovala som sa kreatívne vyjadriť... Maľujem čokoľvek, aj abstrakty. Tiež maľujem na kamene. K mojim obľúbeným patrí jeden kubistického tvaru, ktorý som dostala od Václava. Zachytila som na ňom svoje pocity a vždy, keď sa naňho pozriem, z neho vychádzajú taký zvláštny smútok a beznádej."
Galérie a pamiatky
Ak by sa nevenovala herectvu, pravdepodobne by ju živila psychológia alebo niečo spojené s históriou. Sú to totiž dva jej ďalšie veľké koníčky.
„Keď som kdekoľvek na svete, veľmi ma baví navštevovať galérie a historické pamiatky. Niečo si o nich prečítam, v knižke si to podčiarknem a potom to miesto vyhľadám. Nedávno som si napríklad znovu prečítala Hemingwayov Pohyblivý sviatok a keď som trávila štrnásť dní v Paríži, navštevovala som miesta, o ktorých sa v knihe píše. Bolo to veľmi krásne. Takýto čas pre seba by som chcela mať častejšie, z toho čerpám pokoj a rovnováhu," dodala herečka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
