Stano Radič odišiel pred jedenástimi rokmi

Osudným sa mu stal infarkt, ktorý dostal za volantom svojho auta počas jazdy po Bratislave.

„Usilujte sa žiť tak, aby po vašej smrti nezavládla rovnaká radosť, ako pri narodení,“ zvykol hovorievať jeden z našich najlepších humoristov Stano Radič. Aj mnohé iné skvelé aforizmy nám tu zanechal, no bohužiaľ, nás opustil náhle a 8. apríla sme si pripomenuli 11 rokov od jeho odchodu.

Osudným sa mu stal infarkt, ktorý dostal za volantom svojho auta počas jazdy po Plynárenskej ulici v Bratislave. Viezla sa s ním aj jeho dcéra.

Hoci sa ho záchranári pokúšali 40 minút oživiť, nepomohlo to. Zomrel mesiac pred svojimi päťdesiatymi narodeninami.

Zgustol by si aj na manželke

Rodák zo stredoslovenského Kalinova bol zárukou dobrého humoru. Vedel si vystreliť zo seba, z politikov a aj zo svojich najbližších.

A ak by žil ešte v čase, keď do politiky vstúpila jeho manželka Iveta Radičová, ani ju by neušetril od politickej satiry.

„Myslím si, že by som bola veľmi vhodný objekt pre politickú satiru. Ja by som to od neho schytala a riadne,“ uznala bývalá premiérka.

S manželom sa zoznámila počas zápisu na vysokú školu. Obaja si vybrali sociológiu a on bol skrátka neprehliadnuteľný.

„Bolo horúco a on ma upútal, lebo mal ako jediný na sebe oblek, a keď okolo mňa prechádzal, neodpustila som si poznámku: Ale ide ťažký sociológ,“ zaspomínala I. Radičová v dokumente na jeho poctu a dodala: „Sú ľudia, ktorí neodchádzajú...“

Spomínajú len v dobrom

Po Stanovi Radičovi nám zostali v rozhlasových a televíznych archívoch legendárne zábavné relácie, na ktorých sa podieľal ako scenárista, glosátor, moderátor či humorista.

Veľmi plodná bola aj jeho spolupráca s Jarom Filipom a s ďalšími legendami humoru a politickej satiry

. Všetci, ktorí s ním prichádzali do kontaktu, si na neho spomínajú len v tom najlepšom. Kamaráti a kolegovia o ňom prezradili, že sa vedel neuveriteľne rýchlo zblížiť s ľuďmi a debatovať na hocakú tému. Robil inteligentný humor, ktorého nie je veľa a hoci nebol prehnane „vyrehotený“, vždy sa s ním dalo príjemne zabaviť.

Podľa spisovateľa Ľuba Feldeka, s ktorým spolupracoval v rozhlase, bol Stano Radič v prvom rade kamarát a ozajstný profesionál.

Podľa Milana Markoviča mal Stano veľký dar, aký nemá každý. Veľa humoristov totiž na javisku len hrá. No o trojici Radič – Markovič – Piško sa hovorilo, že sú civili aj na javisku.

„Stano mal blízko k suchému anglickému humoru a to je potom ťažko rozlíšiť vystupovanie pre verejnosť a rozhovor v civile, v užšom kruhu,“ tvrdil raz Markovič.

Rasťo Piško spolupracoval so Stanom Radičom 10 rokov a ak sa počas tej doby pochytili, tak len kvôli práci, osobnostne si veľmi sedeli.

„Stano sa veľmi rád smial. Ako sa vedel spravodlivo nahnevať, tak dokázal prechádzať do smiechu. Mali veľmi podobné povahy s Jarom Filipom. A ja tiež. Niekedy sme po sebe kričali a potom sme sa naraz rozosmiali. Keď nás sledoval človek, ktorý nás nepoznal, tak si mohol myslieť, že sa zišla partia bláznov – chvíľu sa smejú, chvíľu sa vadia. Ale my sme si rozumeli,“ spomínal si na kolegu.

Skrúcaného podržal

Ďalší z partie humoristov z Telecvokingu - Štefan Skrúcaný považoval Stana za svojho staršieho brata. Práve on ho naviedol na politickú satiru. Ale nielen za to mu je nesmierne vďačný. Veľkou oporou mu bol v tých najťažších chvíľach.

„Nie je to príjemná udalosť, ale ukazuje veľa o Stanovom charaktere. Keď sa mi stala tragická dopravná nehoda v Považskej Bystrici, bol som úplne otrasený a psychicky mimo. Stano sadol do auta a prišiel ku mne. Povedal mi poď, ideme napísať list príbuzným. Ospravedlníš sa, musíš konať, nesmieš byť ako pštros. To bola pre mňa veľká lekcia a škola. Stano prejavil takúto úžasnú ľudskú stránku.“