Dobrá duša s nezábudkovými očami, ktorá nemá šťastie na mužov. Jaroslava Obermaierová, ktorá doteraz stvárnila stovky divadelných, filmových a seriálových postáv oslávila minulú nedeľu sedemdesiate narodeniny. „Teší ma, keď je vonku pekné počasie,“ vysvetľuje s úsmevom, že na darčeky si nepotrpí. Okrem slnečných dní ju vždy poteší aj pekná postava.
Ako malé dievčatko snívala o baletnej kariére. No ako to už býva, osud ju nasmeroval len kúsok ďalej- k divadlu.
„Balet má krátky život, už v tridsiatke sú baletky staré a ani mama si nepriala, aby som profesionálne tancovala,“ vysvetľuje dôvody.
„Mala som asi deväť rokov, keď som sa práve na baletnom tréningu dozvedela o prijímačkách do prípravky v Národnom divadle. Vzali ma a postupne sa deti z tej prípravky dostávali aj na javisko. Tam som si čuchla k divadlu.“
K herectvu už bolo len na skok. „Rada som recitovala a keď sa to spojilo s tým tancom bolo jasné, že mojou láskou bude herectvo. Človek sa veľmi preň nemôže rozhodnúť, buď to v ňom je alebo nie je.“
Mladá a vyzlečená
V jej talente a láske k umeniu ju podporovala len mama a babička. Rodičia sa rozviedli, keď mala štyri roky, otec zomrel na infarkt ešte pred jej desiatymi narodeninami.
„Otec bol fešák. Bol pyšný na to, že sa podobal na Karla Högera, aj ho ľudia oslovovali na ulici. Ja som zas bola pyšná, že som si s Karlom Högerom zahrala v divadle,“ smeje sa pri spomienkach na minulosť herečka.
Svoj prvý angažmán dostala v divadle v Kladne. Dlho na seba nenechala čakať ani filmová ponuka. Keby v tej dobe existoval bulvár, Obermaierová by plnila jeho stránky od prvej po poslednú.
Vo filme Souhvězdí Panny si totiž zahrala nahá v poriadne pikantnej scéne.
„Bolo to nepríjemné, ale Pepíček Čáp, s ktorým som to hrala, bol aj v civile môj priateľ. A na rozdiel od dnešných filmov, kde sa herečky musia vyzliekať každú chvíľu, bolo to, čo sme my predviedli, vlastne cudné.“
Dabovala pornofilm
Tento film odštartoval ďalšie ponuky. Jaroslava Obermaierová zahviezdila v Dite Saxovej, Žarte, Kladive na čarodejnice.
Istotne si ju pamätáte aj v Dívke na koštěti, Babičke či kultovom filme Marečku, podejte mi pero! alebo Troškovej sérii Kameňák. Nevynechala ani prvé seriály Byl jednou jeden dům, Tajemství proutěného košíku, My všichni školou povinní, Život na zámku a ďalšie. Dokonca nadabovala pornofilm.
„Jednoducho to bola ďalšia skúsenosť. Mňa najviac uráža, že si tí ľudia hovoria pornoherci, že tam majú to 'herec'. To sú obyčajní exhibicionisti a mali by sa živiť poctivejšie,“ s úsmevom konštatuje Obermaierová.
Večne pripomínaný Zeman
Množstvo výborných úloh talentovanej herečky však zatienila postava manželky Jana Zemana v seriáli Třicet případů majora Zemana.
„Doteraz mi ho ľudia pripomínajú. Niektoré ohlasy sú pozitívne a niektoré negatívne. Pre mňa to bola výborná možnosť zárobku. Za jeden natáčací deň som mala päťtisíc korún, v divadle som za mesiac zarobila dvetisíc,“ obhajuje aj dnes svoje rozhodnutie prijať účinkovanie v seriáli, ktorý je označovaný za propagandistický, keďže vznikol v dobe hlbokej normalizácie a velebí eštebákov.
Herectvo a politika
Ľuďom leží v žalúdku aj fakt, že sama Obermaierová po nástupe do Divadla E. F. Buriana vstúpila do komunistickej strany.
„Toto rozhodnutie nebolo dobrovoľné, ale to sa ťažko vysvetľuje. Jednoducho som nemala dosť síl odolávať. Ja som vo svojej podstate apolitický človek,“ vysvetľuje rozhodnutie, ktoré keby sa dalo vrátiť späť, tak neváha ani minútu.
„Keby sa dal vrátiť čas. Aj mama ma varovala. Navyše to bolo kontraproduktívne, keďže sa moje pracovné príležitosti vstupom do strany výraze zredukovali. Nemyslela som si, že to takto dopadne. Herec nemá čo robiť v politike.“
Manžel darebák
Pre mladú ženu bola každá príležitosť zarobiť si cenená. Navyše šťastie na mužov jej v živote chýbalo. Dlhé roky si myslela, že zostane sama.
Aj keď nápadníkov bolo neúrekom. S hercom Michalom Pavlatom prežila študentskú lásku: „Stále vyhlasuje, že bolo verejným tajomstvom, že on so mnou chodil päť rokov a ja s ním tri,“ zabáva sa herečka.
Dodnes sú výbornými kamarátmi, tak ako s Josefom Čápom, ktorý si však nakoniec vzal inú.
„Ja som kamarátka so všetkými, s ktorými som chodila, okrem exmanžela. O ňom ani neviem, kde ho zavial vietor. A našťastie to netuším už dvadsať rokov, keď nie viac. Bol to skutočne darebák,“ vyhlasuje na adresu svojho nevydareného manželstva.
Najšťastnejší deň jej života
Prečo nemala šťastie na mužov netuší, no dnes už s nadhľadom konštatuje, že je to v ich rodine zrejme dedičné. Navyše vziať si darebáka, ako označuje Richarda Čecha, ju donútili okolnosti.
„Mama ochorela a ja som otehotnela. Vedela som, že jej choroba je smrteľná a začala som mať veľký strach, že zostanem na tomto svete sama,“ vysvetľuje.
Mamu pochovala týždeň pred pôrodom jediného syna Jaroslava. Už po jeho narodení bolo zjavné, že s jeho otcom to nebude ružové, pomoc nemohla čakať ani od svokry.
„Tak som si vravela, čo s takou rodinou? Tá musí ísť preč z môjho života. Rozvod bol najšťastnejší deň môjho života.“
Chlapa už nechce
Kým niektoré ženy by horekovali nad nespravodlivosťou osudu a opúšťali sa, Obermaierová si poradila.
„Samozrejme, že som sa musela obracať, ale zarábala som našťastie dosť. Som si vedomá, že to, čo som si vybudovala, by som so žiadnym manželom nemala. Nemohla by som žiť tak, ako potrebujem. Manžel by pre mňa, k tomu všetkému, čo musím, bol len ďalšou povinnosťou naviac. To mi za to nestojí,“ rozhodne tvrdí sedemdesiatnička.
Možnosť, že by sa do nej ešte zahľadel nejaký muž kategoricky odmieta.
„Zoznamovať sa v päťdesiatke je neprirodzené, keď sa niekto berie v sedemdesiatke, to je už absurdné. Chcieť v mojom veku chlapa? Veď život s nimi je strašne komplikovaný.“
Čas na oddych
Aj keď sa herečka tvári hrdinsky, uvedomuje si, že nájsť si vhodného životného partnera je dôležité. Bojí sa totiž, že keď sa pominie, nebude sa mať kto postarať o jej syna.
„Chcela by som mať istotu, že po mojej smrti nezostane sám. Iné mi už k šťastiu ani netreba, len keby si našiel priateľku, ktorá ho bude mať rada.“
Na nedostatok práce sa herečka nesťažuje, no s úsmevom konštatuje, že by už rada aj šla do dôchodku. „Mám množstvo obľúbených činností, napríklad čítanie kníh, stretávanie sa s kamarátmi, ale nemám na to veľmi čas. Bavilo by ma len tak žiť na chalupe a mať čistú hlavu.“
Balzam na dušu
Možno práve oslavou sedemdesiatky sa herečka rozhodne viac oddychovať a len občas zájde niekde si zahrať. Filmovačky má oveľa radšej ako divadelné predstavenia.
„Prídete niekam, poviete, čo máte a s čistou hlavou odchádzate. Texty divadelných predstavení je nutné v hlave držať a to ma už trošku otravuje. Milujem herectvo, len to okolo ma nebaví. Napríklad cestovanie, veď to je neuveriteľná strata času!“
O to radšej vyvára. Je vychýrenou hostiteľkou: „Varenie je mojím balzamom na dušu. Pokojne si dám zo všetkého. V mladosti som sa pokúšala držať rôzne diéty, ale vyšlo to vždy narovnako. Takže sa už teraz snažím len veľmi neprepchávať sladkosťami . Myslím, že v mojom veku už nemá diéta žiadnu cenu,“ uzatvára spokojne Jaroslava Obermaierová.
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
