Nikdy nie je neskoro vzdelávať sa. Presne toto si povedala známa česká herečka a polovička Jana Krausa Ivana a vybrala sa tam, kde jej to pôjde najlepšie. Vlani preto strávila mesiac v Anglicku a okrem základnej znalosti jazyka si odniesla i množstvo pozoruhodných zážitkov. Napríklad z takej banálnej veci, ako je sprchovanie.
Dva roky po okrúhlej päťdesiatke sa herečka pripojila k študentom strednej školy a učila sa „spíkovať". Doma nechala s pokojným srdcom nielen manžela, ale i 17-ročného syna Jáchyma, ktorý už nepotrebuje jej opateru. „V rámci jeho dorastania už v domácnosti nie som tak žiadaná, nie sú na mňa kladené veľké požiadavky, ako keď bol malý, mám viac času na seba, tak som sa do toho pustila," objasnila pre portál idnes.cz s vysvetlením, že túžila zvládnuť aspoň základy anglického jazyka, aby sa dokázala dohovoriť. „Kvôli tomu, že neviem anglicky, mi je odopieraných 99 percent sveta a som závislá na tom, čo mi kto preloží. Chcem zvládnuť aspoň základ, aby som sa dohovorila v bežných situáciách."
Podivuhodná prevýchova
Slovná zásoba však ani zďaleka nebola tým jediným, čo si priniesla. Dodnes so smiechom spomína na pobyt u staršej dámy, v dome ktorej mesiac bývala. S nadsádzkou hovorí, že išlo o prevýchovu. „Po každom sprchovaní som musela vziať stierku a celý sprchovací kút vyutierať dosucha. Tiež som dostala príkaz, že sa môžem sprchovať výhradne jedenkrát denne, a to len večer. V praxi to vyzeralo tak, že som sa tri minúty umývala, potom som dvadsať minút stierala vodu, takže som bola na konci úplne spotená, no sprchovať sa druhýkrát som už nesmela. (Smiech.)
Poctivé domáce úlohy
Ani bojové podmienky ju však neodradili od štúdia, hoci priznala, že jej dalo riadne zabrať. Kým si jej dospievajúci spolužiaci zvládali robiť domáce úlohy hravo pred hodinou, ona sa s nimi trápila aj niekoľko hodín s pomocou slovníka. „Bohužiaľ som si myslela, že mi to pôjde lepšie, že budem šikovnejšia. Po mesiaci som bola zo svojej ťažkopádnosti celkom rozladená, ale na druhej strane ma to bavilo a vysvetlila som si to tak, že hlava má istú obmedzenú kapacitu a len ťažko sa do nej dostávajú nové veci."
Sama sebe parťákom
Nikdy si však nepovedala, že končí, lebo to nemá zmysel. „Nadrela som sa a hlavu to bolelo. Pokračujem dvakrát týždenne a bolí to rovnako, stojí ma to veľa námahy, ale nechce sa mi uhnúť. Mám pocit, že keby som to nechala len tak, bolo by to oveľa horšie. Človek pred sebou musí mať stále nejaké výzvy. Keď ich zdoláte, nakopne vás to hore a je to dobrý pocit."
Ivana sa prekonala aj v tom, že v Anglicku bola prvýkrát v živote niekde úplne sama. „Bola som veľmi zvedavá, čo sa bude diať. Mám päťdesiat a nikdy som to nezažila. Hovorila som si, že možno budem sama sebe božím trestom, ale nakoniec som si bola veľmi príjemným parťákom. Pobavila som sa, mala som fakt dobré postrehy a v ničom som si neodporovala."
Autor: Spracovala: Andrea B. Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
