Ministerka, ktorá kedysi presadila zverejňovanie zmlúv, čo je najlepší a najvýznamnejší pomník po Radičovej vláde (hoci má tiež muchy), de facto mlčky toleruje utajovanie koaličnej zmluvy, čo je taký lapsus, že aj keby Fico III vznikol tým najprirodzenejším spôsobom z politicky kompatibilného materiálu, i tak je podozrivý.
Ako už ktosi (tuším Leško) napísal, svoje koaličné zmluvy neskrýval ani - áno, držte sa - ani Vladimír Mečiar.
Odpoveďami na otázky, snažiacimi sa prísť na koreň prísne tajnej zmluvy, si Žitňanská rozkopala roky budovanú identitu a verejnú tvár.
Čokoľvek pozitívneho nech v minulosti vykonala, ak na podnet, že prečo nie je možné ju zverejniť, odvetí, že „ja v tom problém nevidím, je to vecou dohody", kladie pod otáznik autenticitu celého svojho ťaženia za transparentné prostredie.
Nie je síce jasné, či nevidí problém v nezverejnení, alebo zverejnení, ale inú prijateľnú reakciu, že s utajením hlboko nesúhlasí, nemala.
Ak už teda z takej koalície neodíde, čo od nej asi chcieť nemôžeme, ak sa v nej iba teraz usadila.
Debatu, že prečo by mala byť zmluva nieže verejná (teda že na požiadanie vám ju ukážu), ale verejne dostupná na internete, asi môžeme vynechať, lebo by urazila čitateľa.
To, že obsahuje partie, ktoré koalícii stoja za utajenie i za také osobné obete, že účastníci zmluvy sa znemožnia, môže byť ľahostajné Smeru, ktorý sa už znemožniť ani nevie.
Skutočnosť, že na zvyšky svojej povesti kašle aj celý Most, je však výstražná práve vzhľadom na ten obsah.
Čo asi za pekelné paragrafy, aké nemal vo svojich zmluvách ani Mečiar, tam môžu skrývať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
