Mal plán dožiť sa deväťdesiatich deviatich rokov. Žiaľ, podlomené zdravie a dva infarkty rozhodli, že svoju púť na tomto svete ukončí vo veku sedemdesiatštyri rokov. Boris Hybner, zakladateľ českej pantomímy, pedagóg, herec, režisér, v neposlednom rade manžel a otec zomrel v sobotu, po tom, ako rodina požiadala, aby ho odpojili od prístrojov.
Neprehliadneme ho v Járovi Cimrmanovi, v Pelíškoch, Pupende ani v Panelstory Věry Chytilové, naposledy účinkoval vo filmoch Wilsonov a Červený kapitán a v seriáli Prístav.
Podľa námetu Borisa Hybnera vznikol v roku 2013 pôsobivý celovečerný film Klauni v réžii Viktora Tauša, ktorý cez rozprávanie slávneho míma odhalil tajomstvá klaunského remesla. Film bol jeho osobnou rozlúčkou s kariérou.
Rozhodla rodina
Už nevládal ďalej bojovať. Po tom, čo porazil rakovinu a dôstojne sa rozlúčil s publikom, túžil len po pokojných dňoch.
Tie narušil infarkt, ktorý ho pripútal na nemocničné lôžko. O pár dní prišiel ďalší. Bol taký masívny, že jeho následky už nedokázali zvrátiť ani lekári.
Hybnera uviedli do umelého spánku, no bez šance na uzdravenie rodina 2. apríla rozhodla o odpojení od prístrojov. Umelecká obec prišla o nenahraditeľnú súčasť.
Bez tajomstiev
Boris Hybner po maturite pracoval v litvínovskej chemičke a študoval aj na poľnohospodárskej škole.
Svoju umeleckú kariéru začínal v roku 1964 ako 23-ročný v pantomimickom súbore Ladislava Fialku – zakladateľa československej školy klasickej a modernej pantomímy. O dva roky neskôr založil spolu s Ctiborom Turbom absurdne ladené pantomimické zoskupenie Pantomíma Alfreda Jarryho.
„Herec zavesí úlohu v šatni na klinec, klaun je klaunom stále. Klaunstvo je názor, pohľad na svet,“ hovorieval umelec, ktorý si mladosť nesmierne užil. A nikdy to netajil: „Človek, ktorý zo seba urobí umelecký artefakt, by nemal mať tajomstvá.“
On tie svoje prezrádzal najmä mimickou rečou tela.
Humor ako náboženstvo
Svoj boj so závislosťou od alkoholu v mladosti vyhral. Podľa neho si človek jednoducho musí občas siahnuť na dno, aby sa odrazil a začal zase od nuly.
Žiaľ, litre alkoholu, ktoré pretiekli jeho hrdlom, sa opäť ohlásili v roku 2007. Nádor, ktorý mu lekári objavili, zaberal tretinu vnútorného obvodu čreva.
Po liečbe skončil Boris Hybner s vývodom na bruchu, no životný elán nestrácal.
„Deje sa toho v živote veľa. Každé obdobie má svojho strašiaka. Predtým to bol mor, potom tubera, teraz rakovina. A tento typ úzkosti je ten, keď človek spolupracuje s nepriateľom. Čím viac sa tej choroby bojí, tým viac je na lopate. Treba mu čeliť s humorom. Keby bolo viac humoru vo vzťahoch, v politike, to by sme pozerali. Niekto povedal, že humor bude novým náboženstvom ľudstva, a aj tomu verím, myslím, že začínajú dobré časy.“
Manželstvo na tri pokusy
Že by sa raz mohli mysle ľudí zmeniť z tých pesimistických na optimistické, predpokladal aj vďaka svojim deťom.
„Talent moje deti pre pantomímu majú, ale začnú neskôr. Som o tom presvedčený. Vanda k tomu tiež prišla. Začínala s herectvom a teraz robí klauna.“
Vandu Hybnerovú, ktorú má z prvého manželstva s akademickou maliarkou Janou Kremanovou, mnohí označujú za nastupujúcu generáciu.
Možno ju raz budú nasledovať aj ďalší súrodenci, vlastná sestra Lenka a nevlastní Max a Žofia. Boris Hybner si totiž vyskúšal dovedna tri manželstvá.
„Prvé manželstvo, to boli šesťdesiate roky, typický kvetinový vzťah s fľašou dózovaného alkoholu. Druhé manželstvo, to bol typický vzťah sedemdesiatych rokov. Potom prišli deväťdesiate a tretí vzťah.“
Posledná manželka, genetička Lucia si s Hybnerom užila svoje. On totiž rád humor robieval aj doma.
„Domnievam sa, že som na svet prišiel preto, aby som čeril vodu, pretože sčerená voda mi je milšia ako stojatá. Niekedy je to na facky. Lucia sa často ešte pri odchode z práce smeje, ako som ju dostal,“ spomínal Hybner v jednom z posledných rozhovorov.
S úsmevom sa žije ľahšie
Dnes už jej aj jeho fanúšikom zostali len záznamy skvelého umelca, ktorý spopularizoval klaunské umenie a humor bol jeho hlavným korením života.
„Humor je totiž najlepší spôsob, ako od seba odstrčiť všetko nežiaduce. Či je to rakovina alebo socializmus, všetko možno s humorom vykázať do patričných medzí,“ povedal v jednom z posledných rozhovorov pred smrťou.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
