Aféra Panama Papers dobyla svetové médiá, kde sa už druhý deň prezentuje ako zlomový bod, ktorý otrasie svetom finančníctva i politiky. Nie je isté, že sa tak stane.
Únik 11,5 milióna dokumentov, ktoré zahŕňajú štyridsaťročnú agendu spoločnosti Mossack Fonseca - od zmlúv, cez účty až po emailovú komunikáciu - poskytuje určite bezprecedentný a zatiaľ najhlbší vhľad do ríše daňových rajov a rôznych schém vyvádzania peňazí z dosahu finančných úradov.
To všetko sa ale nielen v prostredí „financov" či daňových poradcov, ale aj laickejšej verejnosti spoľahlivo tušilo.
Čo sa týka takpovediac systémovej stránky veci, jedinou pridanou hodnotou - teda na prvý pocit, budúcnosť to možno vyvráti - je obrovský rozsah tohto ekonomického kvázi podsvetia.
Uvedomiť si treba, že panamská spoločnosť síce patrí v predmete činnosti zakladanie firiem a optimalizácia daní do „top five", ale je iba jednou z myriády podobných roztrúsených po celej zemeguli.
O „kvázi podsvetí" treba hovoriť preto, lebo spoločne s čistými daňovými únikmi, špinavými (teda z trestnej činnosti) peniazmi a nelegálnymi operáciami iného druhu sú v klientele Mossack Fonseca aj úplne bezúhonní aktéri a v agende transakcie v súlade so zákonmi tej-ktorej krajiny.
Práve to, že bez dôkladnej analýzy sa nedá rozlíšiť (a možno ani s analýzou), ktorý zriaďovateľ účtu či schránky sleduje zákonné a ktorý nezákonné ciele, je etický problém takejto publicity.
Napríklad, ak niekto využil služby Mossack Fonseca, aby odklonil časť majetku pred partnerom, s ktorým sa rozvádza, je to len jeho súkromná - hoci tiež nie pekná - vec.
Zverejnenie ho však dostáva do súvislosti, ktoré ho môžu zásadne poškodiť na povesti i podnikateľsky a dostať do zbytočných nepríjemností.
A takých prípadov je v dokumentoch zrejme viac než veľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
