Nad ekonomickou správou týždňa, že v skupine J&T Finance Group odkúpili 50-percentný podiel Číňania, je autor v rozpakoch, či sa má radovať alebo plakať. Keďže píše pre Pentu, otázka stojí tak, či má závidieť kolegom z J&T bohatého investora, alebo sa tešiť, že nemusí písať v línii ÚV KS Číny, k čomu by sa asi schyľovalo, keby vstúpili do našej milej Penty (a teda Petit Pressu).
Na rozdiel od komentátora, ktorý má dilemu, Patrik Tkáč má jasno. Ako veľký finančník vníma partnerstvo s CEFC - to sú tí Číňania - „ako historicky najvýznamnejšiu transakciu, ktorú sme kedy realizovali".
A to je už povedať, keďže my vieme, že absolvovali napríklad aj mýtny tender...
Problém, pri ktorom by sme mali - nielen občania, ale aj NBS, tajné služby a celá politika - veľmi spozornieť, je ale jeden: CEFC, ktorý expanduje masívne cez Česko - viď nedávnu návštevu čínskeho prezidenta v Prahe - je netransparentný a vysoko pofidérny investor.
A to aj na čínske pomery, o ktorých sa všeobecne dá povedať, že na investície odtiaľ si treba dať vždy pozor.
Šéfom CEFC, ktorého vlastnícka štruktúra je anonymná, je totiž akýsi relatívne vysoký papaláš, ktorého postavenie v čínskom biznise a politike sa odvíja po meči od predka, ktorý robil revolúciu bok po boku Mao-ce-tunga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
